Judáš prichádza za Pánom Ježišom do záhrady Getsemanskej – Kristova láska a odhodlanie spasiť duše za každú cenu utrpenia

Mária de Agreda
2. apríla 2026   Cirkev

Ako veľmi potrebovali apoštoli starostlivosť božského Spasiteľa, porozumieme z nasledujúceho:

Keď pekelný drak z večeradla bol vyhnaný a nejaký čas v priepasti pekelnej bol donútený ostať, Pán mu dovolil zas na zem prísť, aby tam zo zlosti robil to, čo ku prevedeniu Božieho riadenia slúžiť malo. Keď sa mu nepodarilo Judáša odvrátiť od zrady, obrátil sa proti ostatným apoštolom; lebo si myslel, že Pán vo večeradle, keď ho odtiaľ vyhnal, im akúsi veľkú milosť preukázal a Lucifer chcel vedieť akú, aby ich mohol, ak možno, o ňu pripraviť. Lež Spasiteľ poznal túto ukrutnú besnotu diabla a jeho pomocníkov. Preto ako láskavý a starostlivý Otec prišiel, aby tieto slabé deti a začiatočníkov, svojich apoštolov, vystríhal pred pokušením.

On ich zobudil a kázal im, aby sa modlili, lebo nevedeli, že sú v duševnom nebezpečenstve. Traja apoštolovia Peter, Ján a Jakub obdržali viacej milostí ako iní, a preto boli povinní bedliť a svojho Majstra nasledovať; ktorý, kým ich zobudil, aj málo zaplakal nad ich nedbanlivosťou a ospanlivosťou, kdežto Lucifer bedlil, aby ich do skazy priviedol. Príčina, prečo Pán sv. Petra napomínal, aby nespal, bola tá, že tento apoštol bol za predstaveného ostatným vyhliadnutý a že predtým uisťoval a so smelosťou, že za Pána aj zomrie a Ho neopustí. Toto predsavzatie sv. Petra bolo vážne a Bohu milé, čo ho aj nesplnil, ale lásku si zaslúžil. A keď niet pochyby v tom, že Pán Boh tých navštevuje, ktorých miluje, aj sv. Petra Pán len z lásky karhal.

Vráťme sa do Jeruzalema, do domu, kde sa posledná večera Ježišova odbavovala, v ktorom najsvätejšia Panna s nábožnými ženami ostala. Tu len nakrátko spomenieme, že Mária v nebeskom svetle na všetky činy a tajomstvá svojho najsvätejšieho Syna v záhrade Getsemanskej pozerala. V tom istom čase, keď sa Spasiteľ s troma apoštolmi k modlitbe utiahol, aj ona sa vzdialila do osobitnej izby s troma Máriami a ich tiež upozornila k modlitbe a k bedleniu, aby neupadli do pokušenia.

Začala sa modliť k večnému Otcovi, aby jej všetku potechu a občerstvenie odoprel, ktoré by jej prekážať mohlo trápenie jej najsvätejšieho Syna v najvyššom stupni na tele i na duši spolucítiť. Tieto trápenia boli také, že keby ju Všemohúci Boh zázračne pri živote nebol udržiaval, viac ráz by bola musela pod ťarchou svojich múk zomrieť. Lež na druhej strane tieto muky predsa jej boli akousi potechou, lebo pri jej nesmierne horúcej láske, omnoho väčšie trápenia by jej bolo zapríčinilo to, keby bola svojho požehnaného Syna musela vidieť trpieť a zomrieť a keby Jeho bôle nebola smela si s Ním podeliť.

Mária začala tiež cítiť mimoriadnu tieseň; hovorila:

„Smutná je duša moja, lebo môj najmilejší Syn a Pán začína trpieť; zomrie a ja Jeho smrť si nesmiem s Ním deliť.“

Po týchto slovách sa Mária málo vzdialila od troch žien, aby sa mohla pripojiť k modlitbe, ktorú Pán v záhrade vykonával, a celkom tú istú modlitbu odvrávala čo On. Aj vrátila sa v tých istých prestávkach späť k ženám, aby ich napomenula; lebo vedela, že pekelný drak na tieto ženy bol nazlostený.

Potom pokračovala zas v modlitbách a upadla, ako Spasiteľ, do smrteľnej úzkosti; a podobne ako On, potila sa krvou. Najsvätejšia Trojica vyslala k nej Gabriela archanjela – ako k Ježišovi Michala –, aby ju tešil. Mária vzala so sebou niekoľko plátených šatiek. S jednou takouto šatkou poslala anjelov do záhrady, kde sa Ježiš krvou potil, aby Jeho svätú tvár utreli.

Matka Mária napomína smrteľníkov, aby rozjímali o umučení jej Syna Božieho a uvažovali pozorne, aká veľká vec je večné vyvolenie alebo zavrhnutie duší, keď sa Ježiš Kristus za to s toľkou horlivosťou zaujal, a v tejto horlivosti svojej predložil dôležitosť veci pred oči človeka. Každému jednému na slobodnú vôľu ponechal siahnuť po smrti alebo živote, po ohni alebo vode; a rozdiel medzi týmito dvoma protivami nemôže žiadnemu byť neznámy.

Akú výhovorku si budú môcť ľudia voľakedy predniesť, že si večnú spásu svojej vlastnej duše zanedbali, keď Spasiteľ im ju tak túžobne prial! Keď však v deň súdu žiaden zo smrteľníkov nenájde ospravedlnenie pre svoju ľahkomyseľnosť a bláznovstvo, tak deti svätej Cirkvi tým menej ho budú môcť nájsť; oni, ktorí vieru v tieto zázračné tajomstvá obdržali a v živote sa len málo rozoznávali od nevercov a pohanov. Úlohou veriacej duše je s nepovšimnutím si viditeľných a pozemských vecí milovať Boha a trpieť. Alebo či sa to neodplatí za večnú radosť?

Kým Spasiteľ náš na Olivovej hore ku svojmu večnému Otcovi za dušné spasenie celého ľudského pokolenia sa modlil, ponáhľal sa neverný apoštol Judáš veľkňazom a farizejom Ho odovzdať. A keď Lucifer Judáša a židov nemohol nahovoriť, aby Ježišovi život nevzali, dráždil židov a ich sluhov, aby Syna Božieho tým najstrašnejším spôsobom mučili. Vnukol im k tomu závisť a pýchu. Lucifer totiž v sebe myslel: lebo je Kristus nie Boh, ale len človek, vtedy prenasledovaniu a mukám podľahne a tak bude mnou premožený; alebo je Boh a vtedy to zjaví s tým, že sa z múk zázračným spôsobom oslobodí.

Milý Spasiteľ videl myšlienky a dychtivé sem-tam chodenie bohapustých kňazov a očakával ďalší priebeh. Na to zavolal všetkých apoštolov, kázal im, aby okolo neho stáli, aby tak vo forme spoločnosti proti nepriateľovi tiahnuť mohli. S tým im chcel dať zrozumieť to, že dokonalé spolčenie má moc satana premôcť a že tento je nie schopný nad ním zvíťaziť. Lebo trojnásobná šnúra sa neroztrhne tak ľahko; keď jednu niekto rozdvojí, ešte mu vždy dve vzdorujú. Teraz počuli krik vojakov a drábov, ktorí prichádzali do záhrady, aby Krista Pána lapili. Syn Boží vykročil troška vpred, aby im oproti šiel.

Pritom s nevysloviteľnou láskou, silou a božskou vážnosťou rozvažoval vo svojom srdci nasledovné slová:

„Ty trápenie, po ktorom moja duša túži, vy zármutky spolu s potupnou smrťou poďte, poďte, lež rýchle! Mohutný oheň lásky, s ktorou po spasení smrteľníkov túžim, čaká na vás. Ja poznám vašu cenu. Vy ste znevážené, lež ja chcem tomu odpomôcť. Ja chcem život zaslúžiť tým, ktorí z pokuty za hriech smrťou by mali byť trestaní. Dovolím, aby ma moji priatelia opustili, lebo chcem sám bojovať, aby som všetkým víťazstvo a slávu zadovážil.“

Keď Pôvodca života ešte takto uvažoval, pristúpil k Nemu Judáš a bozkal Ho. Týmto zradným činom proces, ktorý skazu Judášovu priniesol, bol konečne rozhodnutý.

Článok vyšiel pôvodne v časopise Kráľovná svätého ruženca 9/1937, pre zverejnenie na stránke Christianitas.sk bol čiastočne upravený redakciou.

PDF (formát pre tlač)