John Cleese z komediálnej skupiny Monty Pythons najnovšie bojuje proti islamskej invázii a za kresťanskú Britániu. Uvedomuje si však, že ju sám pomáhal ničiť?

8. apríla 2026   Cirkev Politika   Islam, Komentár, Prenasledovanie kresťanov

Pohľad človeka na skazu kultúry a náboženstva, v ktorých vyrastal (najmä pokiaľ má niekto 86 rokov a súd sa blíži), ako aj strach z toho plynúci, môžu mať nepredvídateľné účinky. John Cleese, bývalá hviezda britskej satiry a komediálnych skečov skupiny Monty Pythons Flying Circus je toho najnovším žiarivým dôkazom. Z cynického zosmiešňovateľa tradičnej anglickej kultúry, kresťanstva, tzv. malomeštiactva a konzervatívnosti sa zázračne premenil na starca varujúceho pred zánikom britského kresťanského dedičstva a pred islamskou inváziou.

https://cbn.com/news/world/iconic-actor-john-cleese-warns-against-islamic-takeover-britain

Nezadržali ho ani obvinenia z islamofóbie či rasizmu a na sieti X sa pravidelne negatívne vyhraňuje proti islamu, prebudenej „woke“ kultúre, ľavicovému environmentalizmu a dokonca bije na poplach za záchranu kresťanského charakteru Británie. Vo februári dokonca Cleese, bývalý podporovateľ Liberálnej strany a Baracka Obamu, otvorene podporil konzervatívneho nacionalistu Ruperta Lowea a jeho stranu Restore Britain, ktorá je radikálnejšia ako Reform UK Nigela Faragea. Pripomeňme len na dokreslenie kampane proti Cleesovi, ktorá sa strhla po jeho „obrátení“, že v roku 2025 bol obvinený zo zdieľania „antisemitských konšpiračných teórii“ na sociálnych sieťach a bol donútený sa ospravedlniť. Znechutený potom zrušil vystúpenia v Jeruzaleme a Tel Avive.

Najnovšia Cleesova prekvapujúca (od neho) adorácia kresťanstva prišla ako reakcia na video od Susan Hallovej, líderky konzervatívnej skupiny v Londýnskom mestskom parlamente. Vysvetlila v ňom, že je potrebné zachovať status Británie ako kresťanskej krajiny a varovala pred Stranou zelených, ktorá, ak sa ujme moci, tak plánuje zrušiť Anglikánsku cirkev ako britskú štátnu denomináciu.

Cleese sa evidentne stotožnil s jej obavami a doplnil:

„Spojené kráľovstvo bolo vždy v najhlbšej miere založené na kresťanských hodnotách, bez ohľadu na dogmy. Napriek mnohým chybám, ktorých sa cirkvi dopustili, boli Briti po stáročia ovplyvňovaní Kristovým učením. Ak tieto hodnoty nahradia islamské, toto už nebude Británia.“

Okrem obavy ohľadom kultúrnej a náboženskej identity vyjadril Cleese aj obavy o slobodu prejavu. Naznačil, že umlčiavanie pod zámienkou „islamofóbie“ sa stáva čoraz bežnejším. Obáva sa, že tvorcovia budú stíhaní za vyjadrenie svojho presvedčenia kvôli proislamskej „politickej korektnosti“. Už predtým uviedol, že islam prináša násilie a násilné obracanie na vieru, čo položil do protikladu ku Kristovi: „Kázanie Krista a Jeho slova nie je nenávisťou ani fóbiou. Je to kresťanská láska.“

Je pekné, že sa Cleese na staré kolená a evidentne znepokojený, podobne ako mnohí iní Angličania, súčasnou moslimskou inváziou (voči ktorej sú Chestertonove vízie v románe Lietajúca krčma len nevinnou literárnou hrou) zmenil a je dokonca ochotný odpustiť cirkvám tie strašné chyby, ktorých sa dopustili. Ale čo takto si pohovoriť o svojich vlastných chybách?

Odhliadnuc od jeho štyroch manželiek a od faktu, že už od strednej školy neustále zosmiešňoval tradičné hodnoty, ako keď napríklad zdevastoval na školskom dvore okolie sochy maršala grófa Haiga a symbolicky ho spojil s toaletami, alebo keď pri svojej prvej svadbe nástojil na tom, aby sa v kostole, kde sa ženil, vôbec nevyslovilo slovo Boh – musíme sa pýtať:

Ktože sa to v 60. a 70. rokoch minulého storočia s dešpektom a otvoreným rúhačstvom vyjadroval o všetkom konzervatívnom a kresťanskom? Kto natočil filmy ako Život Briana, zosmiešňujúci kresťanstvo a Krista, ktorý odsúdili všetky cirkvi v Británii? Alebo filmy ako Zmysel života, v ktorom sú vysmievané katolícke rehoľníčky spievajúce o posvätnosti splodeného života a katolícke írske ženy, ktoré rodia ako na bežiacom páse, pričom z nich deti vypadávajú popri varení rovno na zem? A desiatky podobne zameraných scénok a skečov?

Ona sa tá satira tak dobre robí, keď je všetko v spoločnosti usporiadané, pekne to funguje, keď sa kresťanskí ľudia nanajvýš začervenajú a klopia zraky (nejdú vás za rúhanie hneď podrezať), keď všetci dodržiavajú pravidlá a sú slušní. Potom byť excentrikom a neúprosným rebelom je také sladké. Mladé dámy z usporiadanej vyššej spoločnosti sú tým príjemne rozrušené a mrkajú očkom po šarmantných „rebeloch“, ktorí po svojej dennej dávke pravidelného rebelovania sadnú do nablýskaného autíčka a odvezú sa do starosvetsky upravenej vilky na predmestí.

Teraz by sa Johnovi Cleesovi (aj ostatným liberálom) nepochybne hodili nejaké tie kresťanské ženy rodiace ako na bežiacom páse a stíhajúce popri tom ešte variť šlichtu pre potenciálnych vojakov, robotníkov a ďalšie kresťanské rodičky. Lenže túto funkciu už prevzali moslimskí súdruhovia, a to aj vďaka tomu, že niekto kresťanom svojimi satirami a rúhaním podobné veci pomáhal znechutiť, že? No a teraz by John Cleese, spomínajúci dojato a s pocitom zmaru na usporiadaný svet svojho detstva, zrejme rád odišiel zo sveta za zvukov Elgarovej Land of Hope and Glory.

Lenže takto to v našom svete nefunguje. Za chyby sa platí a kto nie je ochotný s Petrom padnúť na zem a aspoň sa rozplakať nad svojím zlyhaním, ale naopak chce blahosklonne Cirkvi odpúšťať jej chyby, len aby sa tá kultúra akosi zachovala, bez trestu, krvi a utrpenia, ten v podstate nič nepochopil.

Branislav Michalka

Zdroj: CBN, PCH24, X titulný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)