Holandský biskup Mutsaerts tvrdí, že Cirkev v Holandsku už úplne skolabovala. Varuje, že Nemecko môže byť ďalšie na rade

26. marca 2026   Aktuality   Cirkevná kríza, Synodalita

V dôsledku heterodoxných „reforiem“ po II. vatikánskom koncile dnes v Holandsku navštevujú nedeľnú svätú omšu už len 2 % katolíkov, pričom v niektorých oblastiach to bolo kedysi až 96 %, uviedol biskup Robert Mutsaerts pre portál LifeSite News.

Holandský biskup Robert Mutsaerts zároveň varoval katolícku Cirkev v Nemecku, že ju čaká podobný kolaps ako Cirkev v Holandsku, ak bude ďalej pokračovať v heretickej Synodálnej ceste.

V exkluzívnom rozhovore s novinárom LifeSite News Andreasom Wailzerom pomocný biskup diecézy ‘s-Hertogenbosch pripomenul, že holandská cirkev po II. vatikánskom koncile spustila heterodoxný reformný projekt, ktorý viedol k úplnému rozkladu viery a úpadku účasti veriacich na bohoslužbách.

Uviedol, že vyrastal v Tilburgu koncom 50. a začiatkom 60. rokov. V diecéze ‘s-Hertogenbosch bolo 97 % obyvateľov katolíkov a z nich 96 % chodilo každú nedeľu na svätú omšu.

Po II. vatikánskom koncile sa však Holandsko zmenilo „z najposlušnejšieho žiaka v triede… na najrebelantskejšieho, ktorý chcel reformovať univerzálnu Cirkev“.

Biskup Mutsaerts uviedol, že ľudia, vrátane predstaviteľov cirkevnej hierarchie, boli pohltení „ideálmi 60. rokov“, ako napríklad tzv. sexuálnou revolúciou, a chceli „zrušiť pravidlá, zrušiť autoritu“.

V roku 1966 holandskí biskupi publikovali heterodoxný „Holandský katechizmus“, ktorý obsahoval doktrinálne nejednoznačné formulácie v kľúčových otázkach, ako sú dedičný hriech, božstvo Krista, povaha Cirkvi a spása. Vatikán ho preskúmal a nariadil vykonať viaceré opravy a upresnenia, no pôvodná verzia sa ďalej šírila v rôznych jazykoch.

Biskup Mutsaerts uviedol, že holandskí „reformátori“ sa nechávali viesť výlučne „progresívnymi teológmi“, ako bol známy liberálny belgický kňaz Edward Schillebeeckx, ktorý pôsobil ako osobný poradca kardinála Alfrinka, vtedajšieho utrechtského arcibiskupa. Alfrink otvorene vyzýval na zrušenie povinného kňazského celibátu a ďalšie heterodoxné reformy, ktoré podľa neho vyplývali z II. vatikánskeho koncilu. Spolu s ďalšími holandskými biskupmi organizoval v rokoch 1968 až 1970 Pastoračný koncil holandskej cirkevnej provincie v Noordwijkerhoute, kde sa snažili svoje myšlienky formalizovať.

„Je to dosť podobné tomu, čo sa teraz deje v Nemecku so Synodálnou cestou,“ povedal Mutsaerts pre portál LifeSite News. „Tie isté témy, tie isté názory. … Ľudia začali relativizovať existenciu objektívnej pravdy. A to je hlavný problém celého príbehu,“ dodal biskup.

Holandský biskup tiež pripomenul, že „liturgia bola katastrofálna“, keďže sa všade objavovali liturgické „inovácie“. Kritizoval aj odstránenie oltárnych mreží a slávenie svätej omše tvárou k ľudu namiesto ad orientem. Uviedol, že kardinál Alfrink bol predvolaný do Ríma pápežom Pavlom VI. a napokon bol požiadaný, aby rezignoval. Škody však už boli napáchané a progresívny „reformný projekt“ v Holandsku viedol k úplnému kolapsu praktizovania viery. „Účasť na spovedi klesla z 90 % na menej než 10 % v priebehu jedného alebo dvoch rokov,“ uviedol Mutsaerts. Dodal tiež, že dnes chodia na nedeľnú omšu v Holandsku len približne 2 % katolíkov.

„Chceli sme sa tak veľmi zapáčiť spoločnosti, až sme stratili vlastnú identitu. A to bol hlavný problém v Holandsku. Medzi katolíckymi názormi a názormi spoločnosti už nebol žiadny rozdiel,“ povedal biskup.

Vatikán sa sčasti snažil na tento vývoj v Holandsku reagovať a pápeži Ján Pavol II. a Benedikt XVI. dosadili do niektorých vedúcich pozícií ortodoxných mužov, čo viedlo k tomu, že v dnešnom holandskom episkopáte sú aj konzervatívni biskupi, ku ktorým patria aj biskup Mutsaerts či kardinál Willem Eijk, ktorí verejne obhajujú tradičné katolícke učenie.

„Dúfam, že sme boli prví, ktorí prešli katastrofickým vývojom, ale možno sme aj prví, ktorí narazili na dno, aby sa to mohlo opäť obrátiť smerom nahor,“ povedal pomocný biskup diecézy ‘s-Hertogenbosch. „A už sú tu aj určité náznaky. Mladí ľudia, čo je veľmi prekvapujúce, prichádzajú do našich kostolov. Počty sú síce malé, ale niečo sa deje.“

Varoval nemeckú hierarchiu, že ide tou istou cestou ako Holandsko a výsledky budú „katastrofálne“. „Prečo v tom teda pokračovať?“ pýta sa. „Pre nás je veľmi ťažké pochopiť tento liberálny smer, ktorým sa uberajú… nikdy to neprináša dobré ovocie.“

„Musíme byť jasní, a to bol trochu (?) problém aj za predchádzajúceho pontifikátu (pápeža Františka). Zmätok a rozdelenie – a to isté vidím teraz aj v Nemecku. Je to veľmi neprehľadné. Len niekoľko biskupov sa postaví za to, čo je normálne katolícke, a tí sú označovaní za „konzervatívnych“ … pritom ide jednoducho o normálne katolícke učenie.“

„Väčšine nemeckých biskupov nerozumiem, pretože pred pápežom Františkom ste takéto vyjadrenia nepočuli,“ poznamenal. „Takýto jazyk neexistoval. A potom prišiel pápež František a veci sa začali meniť.“

Na otázku, či by biskupi, ktorí presadzujú heretické názory, mali byť Vatikánom vyzvaní na odstúpenie, odpovedal: „Buď ste katolík alebo nie. Buď dávate dobrý príklad alebo nie. Buď ste jasní alebo nie. A ak nie ste, potom prosím odstúpte.“

Napriek kolapsu v Holandsku vidí biskup Mutsaerts aj nádejné signály, keďže mladí ľudia prejavujú rastúci záujem o katolícku vieru. „Sú veľmi mladí, mnohí ešte stredoškoláci… a z nejakého dôvodu je medzi nimi veľká väčšina chlapcov, mladých mužov,“ uviedol. „Počty sú malé, ale sú tu, niečo sa začína a prichádza zmena. Ešte pred pár rokmi by som to nečakal.“

Slová biskupa Mutsaertsa zapadajú do širšieho rámca katolíckej skúsenosti posledných desaťročí: tam, kde sa Cirkev vzdala vlastnej identity v snahe priblížiť sa svetu, neprišlo oživenie, ale úpadok. Dejiny opakovane ukazujú, že viera sa neposilňuje tým, že sa rozpustí v dobových ideológiách, ale tým, že si zachová jasnosť učenia, disciplínu a nadprirodzený horizont. Tam, kde sa relativizuje pravda, oslabuje liturgia a rozplýva autorita, nevyhnutne klesá aj praktizovanie viery. Nie preto, že by moderný človek nebol schopný prijať náročnosť kresťanstva, ale preto, že mu už nie je ponúkané v jeho plnosti.

Branislav Krasnovský

Zdroj: lifesitenews.com, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)