Hinduistka na katolíckom portáli odsudzuje J. D. Vancea za to, že túži po obrátení svojej ženy na kresťanstvo: „V našej rodine sme zmiešali hinduizmus a kresťanstvo v jedno“

5. novembra 2025   Krátke správy   Cirkevná kríza

Katolícky portál National Catholic Reporter predstavuje popri otvorených LGBT katolíckych médiách ako sú America Magazine alebo portál New Ways Ministry, skutočný etalón cirkevného progresivizmu a liberalizmu. Najnovšia kontroverzia okolo vyhlásenia amerického viceprezidenta J. D. Vancea, ktorý ako katolík uviedol, že dúfa v konverziu svojej manželky – hinduistky na katolícku vieru, zrejme priviedla portál NCR na myšlienku, že synkretizmu a heréz ešte nebolo dosť a tak poskytol priestor hinduistke Khyati Y. Joshiovej.

https://www.ncronline.org/opinion/why-i-hope-she-converts-bad-usha-vance-love-and-america

Tá sa vo svojom článku netajila rozhorčením nad tým, že katolík túži po obrátení svojej manželky. Svetlo do pochopenia jej uvažovania nepochybne vnesie informácia, že nie je len profesorkou na Fairleigh Dickinson University, ale aj spoluzakladateľkou Inštitútu pre výučbu rozmanitosti a sociálnej spravodlivosti a autorkou publikácií: Biele kresťanské privilégiá – Ilúzia o náboženskej rovnosti v Amerike či Učenie o diverzite a sociálnej spravodlivosti.

Takto náležite ideologicky vybavená sa stala dôveryhodným referentom pre katolícky (!) portál v otázke, či je potrebná konverzia z hinduizmu na kresťanstvo. Jej verzia dokonalého náboženského guláša a ideového chaosu je krásnou ukážkou toho, kam smerujeme a ako končia rôzne heterodoxné a synkretistické úlety cirkevných pastierov, pretavené do každodennej reality. Medzi čerstvým škandálom kardinála Romera a uvažovaním hinduistky Joshiovej, ktorej manžel je tiež kresťanom, je priama súvislosť. Opustenie doktríny vedie v konečnom dôsledku nevyhnutne k synkretizmu a chaosu.

https://christianitas.sk/kardinal-romero-prerazil-teologicke-dno-musime-sa-vzdat-falosnej-paradigmy-praveho-nabozenstva-a-falosneho-nabozenstva-nikto-nevlastni-pravdu/

Profesorka Joshiová sa v úvode svojho článku najprv rozhorčila nad trúfalosťou J. D. Vancea:

„Keď úradujúci viceprezident prednesie takéto vyhlásenie na politickom zhromaždení, toto súkromné presvedčenie sa zosilní silou verejnej funkcie. Ozýva sa v kultúre, ktorá sa už teraz potýka s otázkou, či samotné kresťanstvo definuje jej morálku, vlastenectvo a rodinné hodnoty. Posilňuje to starý a pretrvávajúci naratív o pravej príslušnosti k Amerike: Táto príslušnosť, ba dokonca aj samotná láska, v konečnom dôsledku podľa toho závisí od obrátenia sa ku Kristovi. Američania, ktorí sú hinduisti, židia, sikhovia, budhisti a moslimovia budú Vanceovu nádej vnímať ako verejnú pripomienku, že iba jedna viera je skutočne americká.“

Odhliadnuc od toho, že americkí protestanti (vrátane členov Ku Klux Klanu) by sa asi ohradili voči tomu, že katolícka viera je to práve americké orechové, keďže ju skôr považujú za pápeženecko-írsko-hispánsky jed, je skutočne pozoruhodné ako sa osoba žijúca v krajine založenej kresťanmi a budovanej kresťanmi pre kresťanov ohradzuje proti myšlienke, že by mala byť naďalej kresťanskou.

Lenže jej politická korektnosť a progresivistická angažovanosť je len povrchom celého problému. Podstatou je tu snaha, ktorú pozorujeme dlhodobo aj u dnešných cirkevných predstaviteľov a v minulosti predovšetkým u osvietencov a slobodomurárov – snaha po zmiešaní všetkých náboženstiev do jedného synkretického celku, v ktorom možno budú rôzne odlišné denominácie, ale tie budú priepustné a budú sa zmiešavať. Ako by to mohlo vyzerať v praxi? To nám práve opisuje profesorka Joshiová, ktorá žije v zmiešanej hinduisticko-kresťanskej (anglikánskej) rodine:

„Píšem ako niekto, kto prežil život, ktorý opisuje Vance, ale inak. Už 26 rokov som vydatá za Johna Bartletta, člena Episkopálnej (anglikánskej) cirkvi. Som hinduistka. Spoločne sme si vybudovali život, v ktorom viera nie je súťažou, ale spoluprácou. Táto spolupráca sa začala na našej svadbe, kde sme namiesto striedania rituálov, ako pri hre pingpongu, zmiešali hinduizmus a kresťanstvo v jednom, bezproblémovom obrade, pričom môj hinduistický ujo čítal úryvok z biblickej knihy Izaiáš, ktorý opisuje ženícha ozdobeného vencom. Verš v tej chvíli pôsobil hlboko kresťansky a zároveň nepochybne hinduisticky.“

Čo museli prečítať z hinduistického obradu členovia manželovej rodiny, to už profesorka Joshiová nezmieňuje, ale pred očami sa nám črtá dokonalý ideál slobodomurárskeho deistického a synkretického étosu: povyberať zo všetkých náboženstiev to „najlepšie“ a vložiť to ako psíček a mačička v rozprávke Jozefa Čapka do hrnca na varenie. Aký je výsledok? Možno potešujúci pre kardinála Romera, portál NCR a profesorku Joshiovú, ale pre kresťana, ktorý verí, že prijatie kresťanstva je predpokladom k osobnému spaseniu a záchrane pred zatratením rozhodne nie:

„V priebehu rokov oslavujeme Vianoce aj Diwali. Spievame koledy aj mantry. V našej obývačke stoja kríž a socha boha Ganéšu vedľa seba, nie ako súperiace symboly, ale ako spoločníci v spoločnom hľadaní zmyslu. Naše spolunažívanie nie je zmätok (?!), je to jasnosť zrodená z lásky. Viera v najlepšom prípade rozširuje ľudské srdce.“

Pohanský boh Ganéša, ktorý vznikol tak, že mu iný hinduistický boh odtrhol ako dieťaťu hlavu (pretože toto dieťa ho pristihlo in flagranti so svojou mamou) a potom mu nasadil ako náhradu hlavu sloniu, označený ako „spoločník v spoločnom hľadaní zmyslu“ Jednorodeného Božieho Syna, to je skutočne lahôdka, ktorú sme tu ešte nemali.

Celkové mentálne nastavenie tejto ideálnej rodiny svedčí o dokonalom chaose a laxnosti:

„S Johnom sme sa nikdy necítili nútení riešiť naše náboženské rozdiely. Namiesto toho v nich prebývame. Viera môjho manžela prehĺbila moju vlastnú. Hinduistická modlitba, ktorú hovoríme pred jedlom, neohrozuje kresťanskú „milosť“, ktorú recitujeme potom. Jeho kostol nezmenšil hodnotu môjho chrámu. Keď sa zúčastňujem bohoslužieb v kostole sv. Jána, vidím evanjelium cez optiku dharmy; keď sa so mnou zúčastňuje púdže a árati, rozpoznáva božské. Oboch nás dojíma posvätné, aj keď k nám hovorí v rôznych jazykoch a obrazoch. Náš syn je medzitým pokrstený a konfirmovaný episkopálny kresťan, ktorý recituje Gájatrí mantru. Kráča medzi oboma našimi tradíciami s vďačnosťou a hrdosťou a vie, že si nájde svoju vlastnú cestu. Toto nie je morálny relativizmus; je to morálna hojnosť.“

Takže máme tu nový pojem – morálna hojnosť, čiže pluralita morálok a samozrejme aj náboženstiev, žitých súčasne a naraz bez toho, aby boli vnímané podstatné rozpory. To už nie je len útok na kresťanstvo, to už je útok na elementárny zdravý rozum.

A tak poznajúc, čo si o podobnom zmätení už vopred mysleli Chesterton a Belloc, ktorí tento marazmus predpovedali vo svojich románoch a esejach, nezostáva nám než sa opýtať zodpovedných cirkevných predstaviteľov podobne ako strážmajster poškodenej (znásilnenej) slečny v českom filme Svadba ako remeň: „To mi nehovorte, že ste netušili, kam toto povedie.“

Branislav Michalka

Zdroj: National Catholic Reporter, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)