Francúzski realitní makléri boli obvinení z rasizmu: Akceptovali žiadosti majiteľov aj nájomníkov, ktorí odmietali prisťahovalcov

27. januára 2026   Aktuality   Migračná kríza

Eurohujeri z Eurostanu radi argumentujú veselým opisom občianskych reakcií v autoritatívnych režimoch a s dôvtipom sebe vlastným pripomínajú, že ľudia tam „hlasujú nohami“, čiže utekajú a odchádzajú. To samozrejme platí len dovtedy, kým sa „hlasovanie nohami“, čiže útek obyvateľov pred ideológiou a jej následkami netýka ich krásneho nového (progresívneho) sveta. Vtedy sa okamžite zo statočných utekajúcich občanov stávajú primitívni dezoláti, populistickí extrémisti, rasisti, xenofóbovia a nositelia ďalších liberálnych Kainových znamení, pretože si dovolili odmietnuť koexistenciu s ospevovanými minoritami.

Na Slovensku to poznáme dokonale: tí, čo radostne nevítajú cigánsky teror pre svoje deti na školách, cigánskych susedov v mestských bytovkách či v domoch na dedinách, cigánsku veselú a šarmantnú celonočnú zábavu, krásne environmentálne prostredie cigánskych osád, smrad, hluk a ďalšie progresívno-liberálne lahôdky, sa okamžite v neomarxistických médiách menia na ohavné beštie, pohrobkov slovenského klérofašizmu a pod drobnohľadom antifa-mentálnej výbavy liberálnych žurnalistických škrabákov, sa stávajú „špinavými náckami“.

Samozrejme, netreba snáď ani dodávať, že liberálni a neomarxistickí lepšoľudia pritom žijú v Bratislave alebo krajských mestách, v lukratívnych destináciách, že sú to potomkovia zaslúžilých matadorov minulého aj súčasného režimu, k cigánskej osade sa priblížia len v rámci mimovládnej alebo vládnej kampane, aby sa následne s rýchlosťou Speedy Gonzálesa vrátili do svojej milovanej kaviarničky, kde ich už čaká lungo z talianskej mašinky a duchaplný dialóg.

Najnovšie sa tento obrat vo vnímaní tej istej reality, ale v opačnom garde stal kameňom úrazu v pracovnom sektore, ktorý so sebou nesie príchuť reality (nepríjemnej) už v názve – v rangu realitných maklérov.

Realitní makléri vo Francúzsku, určite ľudia s mimoriadnou psychickou odolnosťou, vzhľadom na prostredie, v ktorom musia pracovať, sa dostali najnovšie pod paľbu mimovládnych dúhových brigád na čele s brigádou SOS Racisme. Ako nasvedčuje už názov tejto kvázi maoistickej preškoľovacej úderky, jej poslaním je obviňovanie pôvodného európskeho obyvateľstva z rasizmu, ako aj šikanovanie každého, kto „hlasuje nohami“ a odmieta koexistovať s osviežujúcou multikultúrou.

https://europeanconservative.com/articles/news/noise-and-smell-civic-training-requested-for-racist-french-estate-agents/

Ako sa podarilo ošumelým predstaviteľom banálneho remesla, ktorí boli v románoch pred cca 60 – 80 rokmi vzormi priemernosti a šedivosti stať razantnou útočnou formáciou militantných náckov? Jednoducho: pokúšali sa rešpektovať želania majiteľov nehnuteľností aj nájomníkov, pričom týmto konaním od nich chytili závažný xenofóbny vírus. Majitelia a zákazníci sa totiž rozhodli, možno na základe oslavných článkov liberálnej žurnálie, „hlasovať nohami“ a utekať čo najďalej od svojich nových „francúzskych“ spoluobčanov, o ktorých ešte v roku 1991 povedal vtedajší parížsky starosta a budúci prezident Jacques Chirac nasledovné:

„Naším problémom nie sú cudzinci, ale to, že ich je priveľa. Ako môžete očakávať, že sa francúzsky robotník, ktorý pracuje so svojou manželkou a spolu zarábajú okolo 15 000 frankov, zmieri s tým, že susedí s rodinou v jeho sociálnom bytovom dome, natlačenou na seba, s otcom, tromi alebo štyrmi manželkami a dvadsiatimi deťmi, ktorá poberá 50 000 frankov na sociálnych dávkach, samozrejme bez práce! Pridajte k tomu hluk a zápach a francúzsky robotník na poschodí sa zblázni. Zblázni sa. Tak to je. A musíte pochopiť, že keby ste tam boli, reagovali by ste rovnako.“

Dnes by tento parížsky Kubko išiel za tieto výroky rovno do nápravno-výchovného zariadenia. Lenže mal šťastie a nedožil sa súčasnej dúhovej éry.

No a keďže majitelia francúzskych realít, ako aj ich nájomníci sa nehodlali zblázniť, ako to opísal zosnulý prezident, dohodli sa s realitnými kanceláriami a ich pokornými služobníkmi, že budú všetci „hlasovať nohami“ a utečú od tých milých imigrantov, ktorí tak zručne ovládajú cirkusové vystúpenia s nožmi a lietajúcimi predmetmi. Tým sa z nich automaticky stala francúzska sekcia Ku Klux Klanu, pretože táto podvratná činnosť neunikla bdelému oku dúhových brigád.

Organizácia SOS Racisme totiž vykonala v tušení náckovskej ofenzívy prieskum medzi 198 realitnými agentúrami patriacimi k významným značkám v tomto sektore, ktoré konali z poverenia majiteľov nehnuteľností hľadajúcich agentúru na prenájom svojej nehnuteľnosti. Mali jasné pokyny: nájomníci áno, ale ak je to možné, „európsky vyzerajúci“, aby sa predišlo nepríjemnostiam, ako je „hluk a zápach“ spôsobený nájomníkmi z „iných kultúr“. Podľa hlásenia dúhovej brigády SOS Racisme takmer každá druhá agentúra (48,48 %) sa dobrovoľne zapojila do tohto „etnického profilovania“ pri pridávaní nehnuteľnosti do svojho katalógu.

Netreba snáď ani uvádzať, že po tomto zistení a jeho promptnom publikovaní sa rozpútalo skutočné dúhové cunami. Súdruhovia, kde sa stala chyba? Ako to, že biela spodina nechápe čaro marockých, alžírskych či pakistanských aróm, ako aj opojnú prizmu orientálnych zvukov? Veď už Oldřich Nový propagoval vo filme Kristián čaro Káhiry, kde „tklivo znie musulmanova pieseň a vo vzduchu cítiť vôňu jazmínu“. A teraz ani nemusia Francúzi cestovať do Káhiry – majú predsa Káhiru v Paríži! Za tým musí byť nejaká náckovská konšpirácia…

V reakcii na tieto pohromy Aurore Bergéová, ministerka pre boj proti diskriminácii, navrhla rovno zaviesť povinnú občiansku výchovu, ktorá by dôkladne vypucovala hlavy nielen maklérom, ale aj celému pôvodnému obyvateľstvu.

Nepomôžu tu ani žiadne výhovorky maklérov. Tí totiž podľa hlásenia dúhovej brigády SOS Racisme konali s plným vedomím, že sa dopúšťajú rasistickej činnosti. Brigáda ústami svojho predsedu Dominiquea Sopo (ktorý podľa fotografie nebude úplne nezainteresovaný, pričom sa však vôbec nezamýšľa nad tým, prečo jeho rodáci Francúzom vlastne prekážajú) informuje: „Vždy, keď sme volali, maklér nám najprv pripomenul právny rámec zakazujúci akúkoľvek diskrimináciu – a potom povedal, že je pripravený ju ignorovať.“ Pod podmienkou, že o takýchto žiadostiach nebude zachovaný žiadny písomný záznam. Je to jasné – spiknutie proti EÚ a jej hodnotám.

Vyľakaný prezident Národnej realitnej federácie (FNAIM), ktorá zastupuje väčšinu agentúr testovaných brigádou SOS Racisme, Loïc Cantin pokorne uviedol, že si je problému „vedomý“. Vyzval na komplexnejšie školenie, ktoré by sa rozšírilo na viac zamestnancov. Najlepšie v prevýchovných táboroch a pod velením prisťahovalcov?

Branislav Michalka

Zdroj: The European Conservative, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)