Esterháziovci padli pri obrane vlasti proti islamu a sú pochovaní v Trnave. Do katedrály si ich prišli uctiť ich potomkovia

7. novembra 2025   Krátke správy

Národ, ktorý zabúda na vlastné dejiny, sa stáva tieňom seba samého a podlieha chvíľkovým propagandám, ktoré ho však môžu stáť jeho vlastnú existenciu. Preto je nutné pripomínať si tých, vďaka ktorým dnes môžeme slobodne dýchať. Aj keď za vlasť položili život pred 500 rokmi – tak ako rodina Esterháziovcov, ktorej niektorí členovia sú dodnes pochovaní v trnavskej katedrále.

Dušičky sú zvláštnym obdobím, kedy sme so svojimi mŕtvymi predkami akoby užšie prepojení. Pripomíname si dávne spoločné zážitky, ale i veľké skutky, ktoré vo svojom živote vykonali. Azda každý z nás má predka, ktorý bojoval v I. svetovej vojne, mnohí sme zažili pradedov, ktorí bojovali v II. svetovej vojne a zrejme každý z nás má nejakého predka, ktorý sa zapojil do 300 rokov trvajúcich protitureckých vojen zúriacich priamo na našich hraniciach – len o nich nevieme. To však nie je prípad potomkov rodu Esterháziovcov, ktorí od konca vojny žijú v zahraničí, no na tieto dušičky si prišli na Slovensko uctiť svojich slávnych predkov.

V dňoch 26. a 27. augusta 1652 sa medzi Veľkými a Malými Vozokanmi odohrala bitka známa jednoducho ako bitka pri Vozokanoch. Vojská rodov Esterháziovcov a Forgáčovcov spolu s posádkami priľahlých hradov čelili početnejšej tureckej výprave vedenej Karom Mustafom. To, že sa ani členovia týchto bohatých rodov nešetrili, pokiaľ šlo o obranu vlasti, dokladá aj fakt, že behom týchto dvoch dní padli na bojisku hneď štyria muži s priezviskom Esterházi. Portál My Trnava píše:

„V bitke pri Vozokanoch padli štyria mladí Esterháziovci. Ladislav, syn zomrelého palatína Mikuláša Esterháziho, zahynul pri pokuse oslobodiť zajatých kresťanov z tureckého tábora. Svoj život tam položil aj jeho bratranec František Esterházi a ďalší ich dvaja bratranci Tomáš a Gašpar.

Dva mesiace po bitke za veľkej účasti ľudu a množstva trúchliacich pozvaných hostí všetkých štyroch hrdinov pochovali do rodinnej hrobky so všetkou slávou.“ (https://mytrnava.sme.sk/c/23566165/zomreli-v-bitke-proti-turkom-pochovali-ich-v-katedrale-do-trnavy-zavitali-potomkovia-slachtickeho-rodu.html)

A že to bol nerovný boj dokazuje fakt, že proti 4000 islamistom sa bolo schopných postaviť len 1300 kresťanov. Našim predkom sa však podaril vcelku husársky kúsok: padlo len 48 Uhrov, no až 800 osmanských Turkov. Navyše sa podarilo zachrániť 150 zajatcov vedených do Turecka. Mnohých mužov, ženy a deti tak títo vojaci zachránili nielen od otrockej práce, ale aj od sexuálneho otroctva, v Osmanskej ríši vtedy bežný jav.

Na mieste bitky dodnes stojí veľký pamätník, na ktorom sú v latinskom jazyku zapísané tieto slávne činy. Okrem štyroch padlých sú v Katedrále sv. Jána Krstiteľa pochovaní aj palatín Mikuláš Esterházi a jeho manželka Kristína Ňáriová (hist. Nyáriová). Na dušičky 2025 si ich prišli uctiť ich potomkovia žijúci v zahraničí. My Trnava pokračuje:

„Vzácnu delegáciu tvorili gróf Moritz Esterházy s manželkou Alice a deťmi, gróf Béla Esterházy s manželkou Sofiou a deťmi a gróf Paul Esterházy s manželkou Sissi a deťmi.

„Hostia boli srdečne prijatí na Arcibiskupskom úrade v Trnave, kde si prezreli jej historické priestory. Po spoločnom obede za účasti aulistov, sa rodina presunula do Katedrály sv. Jána Krstiteľa, kde sa v krypte pomodlila pri hroboch svojich predkov – palatína Mikuláša Esterháziho, donátora stavby chrámu, a jeho synov Ladislava, Štefana a Františka,“ uviedol archivár Arcibiskupského úradu v Trnave Stanislav Žlnay, ktorý stretnutie inicioval a organizačne zastrešil.“

Významní hostia zakončili svoju návštevu „slovenského Ríma“ spoločnou modlitbou a spevom hymnusu Te Deum.

„Ich návšteva bola dôstojným prejavom úcty a vďaky ich rodu voči svojim predkom, ktorí sa významne zapísali do dejín Uhorska i kresťanskej Európy,“ uviedol otec Žlnay pre trnavské noviny.

Vskutku: pramálo si pripomíname týchto bojovníkov z protitureckých vojen. A pritom sa ich duch pomaly, ale iste stáva nenahraditeľným. Hrozí, že bez neho svoju krajinu môžeme definitívne stratiť.

Matej Gavlák

Zdroj: My Trnavské noviny, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)