Zdrvujúca štatistika z Poľska: 67 % katolíkov žije spolu ešte pred cirkevným sobášom. Bude aj slovenská štatistika?

12. marca 2026   Aktuality   Manželstvo

Poľský katolícky Inštitút pre cirkevnú štatistiku v spolupráci s Národným centrom pre pastoráciu rodín iniciovali prieskum, ktorý mal zistiť nakoľko berú súčasní katolíci vážne príkaz dodržiavania celibátu pred vstupom do manželstva. Cieľom prieskumu bolo dozvedieť sa viac o dnešných pároch a ich dôvodoch, prečo sa rozhodujú pre cirkevný sobáš. Výsledky šokovali zrejme všetkých, ktorí mali ešte nejaké ilúzie a zároveň opäť vrhli záplavu svetla na takzvané „nové Turíce“, ktoré mali v Cirkvi nastať po koncile.

https://katholisch.de/artikel/67617-umfrage-mehrheit-in-polen-lebt-vor-kirchlicher-trauung-zusammen

Podľa prieskumu dve tretiny párov v Poľsku žijú spolu pred cirkevným sobášom. Navyše, cirkevný sobáš sa ukazuje byť skôr kultúrno-spoločenskou, než náboženskou udalosťou.

Napríklad výsledky z Varšavskej arcidiecézy ukazujú, že rozhodnutie o cirkevnom sobáši nie je motivované výlučne nábožensky. Väčšina opýtaných sa síce označila za veriacich (71,2 percenta) ale len výrazná menšina z nich sa označila za hlboko veriacich (18,3 percenta). Je však otázne, čo si pod tým predstavujú v dobe, keď je aj pravidelná návšteva nedeľných omší už považovaná za „tradicionalizmus“.

Väčšina párov bola vo vzťahu viac ako päť rokov (43,8 percenta) alebo tri až päť rokov (29,2 percenta). Čo samo o sebe vytvára pri bežnej ľudskej slabosti priestor pre sexuálny život v páre. Tzv. „chodenie spolu“, ktoré trvá dlhšie ako rok v atmosfére súčasnej presexualizovanej spoločnosti môže inak dopadnúť len vo veľmi výnimočných prípadoch. Lenže, samotní snúbenci sú pastoračne nabádaní, aby sa čo najlepšie spoznali, pretože by mohlo neskôr dôjsť k zlyhaniu ich manželstva. A tak sa teda „dôkladne“ spoznajú. Približne 67,2 percenta párov totiž uviedlo, že žili spolu už pred sobášom.

Je to začarovaný kruh, ktorý vzniká vnútrocirkevným oslabením morálneho učenia. Samozrejme, vždy bolo pokušenie a hriech a ľudia do nich upadali. Lenže katolícka spoločnosť k nim neposkytovala až toľko príležitostí, dievčatá nebehali samé poloobnažené kde sa im zachcelo a matky ich aspoň trochu strážili. Takže zlyhania boli väčšinou jednorazové. Navyše, práve tlak vedomia hriešnosti viedol k rýchlemu uzavretiu sobáša, aby mohlo byť konzumované. Takzvané „šťastie“, ako ho chápe dnešná degenerovaná a prepsychologizovaná doba nikto nehľadal.

Beata Chojnacká, konzultantka pre rodinnú pastoráciu vo Varšavskej arcidiecéze, vysvetlila, že tieto čísla vyvolávajú otázky o pastoračnej starostlivosti a komunikácii významu a dôležitosti manželstva. Mladí ľudia často nerozumejú argumentom, ktoré stoja za cirkevným učením, povedala konzultantka. Otázne je, kto im zabúdal striktne vysvetliť cirkevné učenie až do veku vhodného k sobášu. Pridajme k tomu, že dnes vstupujú do manželstva ľudia v neskorom veku a tak sa nám ukazuje obraz 30 a viacročných, ktorí sa čudujú nad základnými pravdami viery a morálky. Je to výsledok obrodenej pokoncilovej pastorácie?

Napätie s cirkevnou doktrínou bolo podľa konzultantky evidentné aj v kurzoch prípravy na manželstvo. „V úvodných alebo záverečných pohovoroch mladé páry často spomínajú body, s ktorými nesúhlasia, ako napríklad potrat, umelé oplodnenie, antikoncepcia alebo spolužitie pred manželstvom,“ zdôraznila konzultantka pre rodinnú pastoráciu.

No a keďže je to začarovaný kruh, musí byť dotiahnutý až do konca. Takto zle vyformované páry, ktoré síce veľmi dobre rozumejú, čo Cirkev od nich chce (ako aj iným veciam, inak by neboli svojprávni, nemali občiansky preukaz a konto v banke), ale nechcú to dodržiavať, sa nakoniec, keď ich manželstvo omrzí, uchýlia k tzv. anulácii. V tom im zrelativizovaná Cirkev rada podá svoju ruku tým, že neustále spochybňuje elementárne kognitívne schopnosti ľudí, z ktorých mnohí majú vysokoškolské vzdelanie a sú nesmierne múdri akonáhle treba riešiť a chápať svetské veci, pričom dokonale rozumejú všetkému, obchodnou zmluvou počnúc a volebnou urnou končiac.

Poslednou otázkou zostáva, kedy sa podobný prieskum uskutoční aj na Slovensku. Alebo to nebude nutné? V podstate ani nie. Niečo mi našepkáva, že výsledky by mohli byť ešte tristnejšie ako v Poľsku.

Čo teda ďalej? Jednoznačne: načúvať, sprevádzať a synodálne putovať…

Branislav Michalka

Zdroj: Katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – StockSnap.io

PDF (formát pre tlač)