Dnes si pripomíname 150. výročie narodenia Gilberta K. Chestertona, jedného z najznámejších moderných apologétov katolíckej viery -

Dnes si pripomíname 150. výročie narodenia Gilberta K. Chestertona, jedného z najznámejších moderných apologétov katolíckej viery


29. mája 2024
  Krátke správy

Pred 150 rokmi, 29. mája 1874 sa v Londýne narodil jeden z najznámejších literárnych apologétov katolíckej viery a Cirkvi konca 19. a prvej polovice 20. storočia, Gilbert Keith Chesterton. Pochádzal z dobre situovanej rodiny strednej triedy, jeho matka mala francúzsky pôvod.

Po počiatočnom odpadnutí od viery a nihilistickom období v čase mladíckeho dozrievania a ranej mladosti sa postupne začal vracať ku kresťanstvu, najmä pod vplyvom bratov Bellocovcov a svojej snúbenice. Tá patrila k tzv. anglo-katolíckej vetve Anglikánskej cirkvi a Chesterton ju časom v jej viere nasledoval. Blízkosť anglo-katolicizmu s pravým katolicizmom, spočiatku napravujúca u Chestertona chyby nihilistickej mladosti, sa však neskôr ukázala ako určitý problém. Anglo-katolíci sa totiž mylne domnievali, že už tým, že napodobňujú katolícke obrady a reálie sú automaticky katolíkmi a preto vlastne ani nemusia konvertovať. Bola to práve Chestertonova manželka, ktorá z nich dvoch odolávala dlhšie tomu známemu „rybárskemu háčiku“ pravej katolíckej viery (ako o ňom hovorí v jednej Chestertonovej poviedke otec Brown), ktorý, keď už niekoho zachytí, pokojne ho nechá utekať aj na kraj sveta, aby ho nakoniec jedným trhnutím pritiahol späť. Ohľady k nej boli zrejme aj príčinou, prečo Chesterton konverziu dlhšie odkladal.

Mladý G. K. Chesterton
zdroj: picryl.com

Chesterton konvertoval do katolíckej Cirkvi až v roku 1921, čiže medzi jeho návratom ku kresťanstvu a zavŕšením konverzie sa klenie viac ako 20 rokov! Jeho manželka konvertovala ešte neskôr. Údajne, ako to u protestantov často býva, mali najväčší problém s povinnou spoveďou. Večný Chestertonov oponent, G. B. Shaw, súc si vedomý tejto bariéry, mu hneď po oficiálne oznámenej konverzii zaslal posmešný a varujúci telegram, v ktorom písal: „Len počkajte, príde Veľká noc, a budete musieť ísť chtiac nechtiac na spoveď!“ On aj jeho manželka však nakoniec zvládli aj tú povinnú spoveď.

Apologetické práce obhajujúce katolícku vieru preto siahajú hlboko pred Chestertonovu oficiálnu konverziu. Už v ranom románe Anarchista Štvrtok sa hlavný hrdina, štátny detektív prenasledujúci anarchistickú bunku sprisahancov pýta jedného z jej členov, bohémskeho básnika: „A či už nie sme všetci teraz katolíkmi?“, čím naznačuje vtedajšie Chestertonovo vnímanie tohto problému, ktoré zrejme považovalo literárne a nie formálne sa prihlásenie ku katolicizmu, za dostačujúce.

Postupom času a neustálou spoluprácou s Hilairom a Cecilom Bellocovcami, ako aj s ďalším konvertitom Mauriceom Baringom, sa Chesterton naučil žiť v katolíckom myšlienkovom prostredí a stalo sa mu prirodzeným. V jeho literatúre postupne narastá počet apologetických prác esejistického charakteru ako Ortodoxia a Heretici, ktoré balansujú na hrane priznaného duchovného katolicizmu a rezervovanosti voči aktívnej konverzii. Časom (20 rokov!) sa však pre neho z pohľadu morálnej aj duchovnej integrity stalo odkladanie konverzie neúnosným a svoju konverziu oficiálne zavŕšil.

Zrejme v snahe preklenúť rozpory svojho vajatania, si vytvoril postavu katolíckeho kňaza-detektíva Browna, ktorý sa stal akýmsi zástupným hovorcom Chestertonových katolíckych názorov, pričom oficiálne bol Chesterton stále anglikánom. V súvislosti so sériou poviedok (cca 40), ktoré Chesterton o pátrovi Brownovi napísal, treba podotknúť, že najnovšie televízne spracovanie týchto poviedok v BBC je niečo také ohavné a zaťažené presné tým, čím Chesterton celý život pohŕdal – pokrokovou politickou korektnosťou. Pokiaľ chcú čitatelia vidieť verziu, ktorá zodpovedá duchu originálu viac, určite odporúčam sériu zo 70. rokov 20. storočia s Kennethom Moorom v hlavnej úlohe.

A pri zmienke o tomto potupení Chestertonovho odkazu sa dostávame k jeho aktuálnosti. Tá spočíva nielen v jeho pravovernosti, ale aj v tom, čo sa dnes bežne nazýva „netoleranciou“. Chesterton, ktorého si úplne zavádzajúco chcú dnešní kresťanskí liberáli prisvojiť pre seba, bol v skutočnosti zarytým anglickým nacionalistom (odmietajúcim britské impérium práve kvôli jeho multikultúrnosti, globalizmu a bankárskej oligarchii), odporcom islamu a všetkých orientálnych náboženstiev, ktoré bytostne neznášal a takmer v každej poviedke alebo románe nevynechal jedinú príležitosť, aby ich nekritizoval a nezosmiešňoval (viď najmä román Lietajúci hostinec), bojovným odporcom ateizmu, agnosticizmu a protestantizmu, ako aj kapitalizmu a socializmu, ktoré považoval spolu s Bellocom za dve cesty do novodobého otroctva.

G. K. Chesterton vo svojej pracovni
zdroj: flickr.com

Osudnou v rámci zamietnutia navrhovanej kauzy jeho blahorečenia sa mu stala jeho averzia k židovskému vplyvu v ekonomike a kultúre. Tá mala predovšetkým ekonomické pohnútky, keďže považoval práve Židov za hlavných spolupracovníkov britských protestantov v zavádzaní oligarchického bankárskeho kapitalizmu, avšak považoval ich tiež za vysoko výkonných propagátorov ateizmu, kultúrneho a morálneho relativizmu v boji proti kresťanstvu.

Tieto dnes dobre utajované podstatné črty Chestertonových názorov môžeme doplniť o jeho inklináciu k distribucionizmu, ekonomickej a hospodárskej teórii, ktorá propaguje čo možno najväčšie rozšírenie súkromného vlastníctva medzi čo najväčší počet ľudí. Tento postup považoval za liek na globalistický oligarchický bankársky kapitalizmus a zároveň ako liek na zvrátené utópie komunizmu a socializmu. O tejto téme najviac píše v knihe Čo je zlé na svete.

Najlepším spôsobom, ako sa s Chestertonovými názormi zoznámiť, je čítať jeho knihy. K najlepším môžeme počítať nie príliš populárnu Večný človek, kritiku evolucionizmu a historických pokrokových konštrukcií, Poveru rozvodu, obhajobu večnosti manželských sľubov, či už zmienenú Ortodoxiu.

Z románov stoja za pozornosť najmä Napoleon z Nothing Hillu, Lietajúci Hostinec a najmä Návrat Dona Quijota, v ktorom je u neho vyjadrená nutnosť skutočnej konverzie ku katolíckej viere a Cirkvi literárne najvydarenejšie a najexplicitnejšie. Zaujímavou je séria detektívnych poviedok Muž, ktorý vedel príliš mnoho, opisujúca korupciu vo vládnych kruhoch, úpadok morálky a celkový duchovný rozvrat vládnucej triedy Veľkej Británie, z deziluzívneho pohľadu príslušníka horných desaťtisíc.

O dva roky si budeme pripomínať 90 rokov od Chestertonovej smrti. Približne 60 rokov jeho života, ktoré nás delí od dnešného výročia nám zanechalo katolícky pohľad na svet v tej podobe, ktorá je dnes aktuálnejšia ako v čase ich vzniku. Všetky hrozby, na ktoré Chesterton poukazoval sa ešte znásobili, kresťanská civilizácia a kultúra je v totálnych troskách, orientálna invázia je v plnom prúde, trápnosti pokrokárskych školometov nám vládnu. Našou úlohou je dnes dokázať, že Chestertonova konverzia a život neboli márne. Odkaz jeho bojovného katolicizmu musíme niesť ďalej, inak sa nám môže stať, že 200. výročie jeho narodenia si už nebude mať kto v Európe pripomínať.

BM

Sprievodný ilustračný obrazový materiál, zdroj: flickr.com, picryl.com


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Sv. Benno z Meissenu, biskup a apoštol polabských Srbov

Duch Svätý nás posilňuje a teší

Protirečenia ľavicovo-liberálneho myslenia alebo Hitparáda slniečkárskej hlúposti

Seriál o spovedi a sviatosti pokánia podľa knihy biskupa Louisa Gastona de Ségur „Spoveď“, VI. časť