Dánsko si tento rok pripomína 1200. výročie príchodu svätého Ansgara – apoštola Škandinávcov. Mohol by pomôcť Dánom vrátiť sa k viere predkov?

14. januára 2026   Aktuality

V Dánsku sa začína Rok svätého Ansgara, nazývaného aj Oskar. Pripomína 1200. výročie príchodu apoštola Škandinávcov do tejto krajiny.

Benediktínsky mních Ansgar zo severného Francúzska prišiel v roku 826 do Dánska spolu so spolubratom z rehole Autbertom a s misionárskym cieľom christianizácie územia Škandinávie. Pokrstil miestneho kráľa Haralda, ako prvého škandinávskeho vládcu. Misionársku činnosť následne vykonával vo Švédsku. V roku 831 sa stal biskupom v Hamburgu a v roku 845 v Brémach, odkiaľ sa naďalej pokúšal o evanjelizáciu Dánska a Švédska. Zomrel v roku 865 vo veku 64 rokov.

Pri príležitosti Roku svätého Ansgara je v celom Dánsku naplánovaných mnoho katolíckych aj protestantských iniciatív. Oslavy sa začnú ekumenickými vešperami v sobotu 24. januára v luteránskej katedrále Panny Márie v Kodani. Spolupredsedať im budú: kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár Svätej stolice a luteránsky biskup hlavného mesta Dánska, Peter Skov-Jakobsen. V nedeľu 25. januára potom kardinál Parolin bude celebrovať pontifikálnu svätú omšu v katolíckej katedrále svätého Ansgara v Kodani.

Svätý Ansgar je misionárom, o ktorom by bolo možné povedať, že jeho misia bola misiou bez triumfu. Nevstupuje do dejín ako úspešný „zakladateľ kresťanskej civilizácie“, ale ako misionár, ktorý poznal trpkosť porážok a návratov. Keď v 9. storočí prišiel do Dánska a Švédska, vstúpil do sveta, ktorý bol politicky nestabilný, nábožensky pluralitný (severské kulty, lokálne božstvá), a bez akéhokoľvek kultúrneho priblíženia sa ku kresťanstvu.

Jeho misia nebola podporená vojenskou mocou ani trvalou ochranou kráľovskej autority. Kráľ Harald, ktorého pokrstil, bol skôr výnimkou než začiatkom trvalej christianizácie. Po politických zmenách sa kresťanské komunity rozpadali, kostoly boli ničené a Ansgar často začínal znova. Z historického hľadiska je preto Ansgar misionárom bez viditeľného víťazstva.

A práve tu spočíva jeho zásadný význam. Ansgar nepracoval s teológiou okamžitého ovocia, ale s teológiou zasadenia duchovných katolíckych semien. Zakladal malé komunity, vychovával jednotlivcov, vysviacal kňazov, aj keď vedel, že ich dielo môže byť zničené; staval kostoly, aj keď rátal s tým, že nemusia prežiť jednu generáciu. Z teologického hľadiska je Ansgar čistým prototypom apoštolskej misie determinovanej výrokom: „Iný rozsieva, iný žne.“

Môže sa sv. Ansgar podieľať aj na dnešnej potenciálnej rekatolizácii Škandinávie? Môže a práve tu sa stáva príklad sv. Ansgara mimoriadne aktuálnym. Dnešná Škandinávia nie je pohanská, ale postkresťanská, často formálne luteránska no prakticky sekularizovaná, takže sa stáva korisťou dravého islamu. Ansgar dnes nie je symbolom klasickej rekatolizácie, ale skôr zmyslom znovuobjavenia katolíckej pamäti Severu. Je ideálnou postavou tohto procesu, pretože žil pred Lutherovou deformáciou, je prijateľný aj pre katolíkov, ale aj pre luteránov a zosobňuje Kristovu Cirkev pred deformou zbehnutého augustiniánskeho mnícha Dr. Martina Luthera.

Teologicky je preto Ansgar mostom medzi misiou a pamäťou, medzi Rímom a luteránskym severom, medzi minulosťou a budúcou evanjelizáciou. Najhlbší odkaz sv. Ansgara nie je tak politický či organizačný, ale duchovný. Ansgar je svätec, ktorý zostal verný aj keď sa jeho dielo rozpadalo, prijal neúspechy a neprestal veriť, že Boh koná aj v čase duchovnej biedy a úpadku.

Pre dnešnú Cirkev v Škandinávii – a úprimne, aj v strednej Európe – je to kľúčové posolstvo. Katolícka Cirkev nemá byť úspešná podľa sveta, ale verná podľa Krista. Svätý Ansgar je apoštolom Severu nie preto, že by ho úspešne christianizoval, ale preto, že ho nikdy neopustil, ani keď sa zdalo, že všetko bolo márne.

Branislav Krasnovský

Zdroj: PCh24.pl, sprievodný obrazový materiál, zdroj – orthodoxwiki.org a wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)