Cyrilo-Metodské pútnické slávnosti v Devíne – symbol novej národnej identity? Hlavnou atrakciou bude koncert gospelového multi-kulti súboru v kostole

28. mája 2026   Aktuality   Cirkevná kríza, Kríza spoločnosti

Dokonalé svedectvo o tom, kam sa posunulo na Slovensku vnímanie národnej identity za posledných 30 rokov, podáva program tohtoročných Cyrilo-Metodských pútnických slávností v Devíne, ktoré sa odohrávajú pod patronátom Bratislavského a Trnavského samosprávneho kraja, Ministerstva investícií regionálneho rozvoja a informatizácie, bratislavskej mestskej časti Devín a nepochybne aj miestnych cirkevných štruktúr, vzhľadom na miesto konania hudobnej produkcie.

https://www.devin.sk/novinka/133960/cyrilo-metodske-putnicke-slavnosti-v-devine-nedela-762026

https://www.kulturnecesty.sk/aktuality/cyrilo-metodske-putnicke-slavnosti-v-devine/

Hlavnou atrakciou celej púte, ktorá nesie pomenovanie po svätých vierozvestcoch, Cyrilovi a Metodovi a ktorých dedičstva sa údajne podľa slovenskej ústavy drží náš štát (kde sa beztrestne vraždia nenarodené deti a niektorí poslanci parlamentu žijú v homosexuálnych „manželstvách“) bude vystúpenie gospelovo-soulovej multi-kulti skupiny The International Gospel Society with Big John Whitefield v priestoroch devínskeho Kostola Svätého Kríža.

Z propagačného plagátu na nás s dokonale inkluzívnymi americkými úsmevmi podomových predavačov mixérov hľadí multi-kulti partia, oblečená do bizarných baptisticko-protestantských „ornátov“. Čo má toto spoločné s hlásaním katolíckej viery svätými vierozvestcami a národnou identitou?

Alebo, buďme chvíľu (ale skutočne len chvíľu) s veľkým sebazaprením tolerantní a dajme vieru nabok. Pripusťme, že svätí Cyril a Metod, sú „len“ kultúrno-národné symboly slovenskej identity, v takom zmysle, v akom ich chápu všetci tí slovenskí národne (viac-menej) orientovaní agnostici, socialisti, sekulárni národní konzervatívci a všelijakí „rodovci“, alebo ako ich oficiálne vnímali aj husákovskí komunisti. Gospelová multi-kulti skupina má byť tým kultúrnym zážitkom, ktorý sa má národu prezentovať ako vyjadrenie jeho kultúrnej podstaty a identity v súvislosti so svätým Cyrilom a Metodom? To už skutočne nič iné nie je na sklade?

Apropo, všetci rodoľubní katolícki Slováci neustále ochkajú a achkajú nad latinčinou vo svätej omši a bijú sa do pŕs, že predsa svätí Cyril a Metod priniesli „slovenskú liturgiu“ (aj keď to nie je pravda) už pred 1000 rokmi a predbehli tak II. vatikánsky koncil : ako to, že im odrazu neprekáža protestantské „duchovno“ v angličtine? Predpokladám, že ich zopár v devínskom kostole bude a budú sa nepochybne pri černošských rytmoch synodálne vlniť a dvíhať ruky. Odrazu už nebude prekážať, že v kostole „nerozumejú“? Alebo rozumejú, lebo sa naučili dnešný svetový biznis jazyk, ale naučiť sa trochu z latinčiny (zopár modlitieb) – oficiálneho jazyka katolíckej Cirkvi by im spôsobilo ťažké bruchabolenie a národno-psychickú traumu?

Čo vlastne zostalo zo slovenskej národnej identity, keď v rámci cyrilo-metodskej púte, pod bývalom hradom Pribinových Nitranov, našich bezprostredných predkov, kde ešte pred niekoľkými desiatkami rokov stával amfiteáter, v ktorom zneli opery ako Krútňava, Svätopluk a iné diela národnej identity, sa dnes v náručí Európskej únie a synodálneho putovania táto identita mení na surrealistickú frašku – spojenie cyrilo-metodskej rétoriky s multi-kulti kozmopolitným hopsaním; bez kontinuity, koreňov a identity? Nota bene v katolíckom chráme?

Vieme si predstaviť, čo by asi svätí Cyril a Metod povedali, keby videli, že v katolíckom chráme na ich údajnú počesť znejú akési podivné cudzokrajné rytmy, absolútne nekorešpondujúce s účelom tohto miesta – s prinášaním najvznešenejšej obety svätej omše?

Nemusíme vôbec pochybovať o tom, aký úctivý vzťah mali slovanskí vierozvestcovia k liturgii a chrámovým priestorom. Predstava, žeby sa nadšene pridali ku gospelovému vlneniu je v kontexte ich byzantsko-katolíckej identity natoľko pomýlená, že jej nemôžu veriť ani obhajcovia gospelu v katolíckych kostoloch. Oni dobre vedia, žeby sa svätí Cyril a Metod so zdesením odvrátili od toho, čo sa to deje na mieste najposvätnejšom. Ale multi-kulti synodálna zábava musí byť, nech už je odkaz vierozvestcov akýkoľvek odlišný od súčasného načúvania, sprevádzania a napredovania.

Stačí len odohnať z mysle nepríjemné myšlienky, že toto by sa asi svätcom minulosti nepáčilo, uveriť v tekuté evolučné magistérium, obetovať ešte aj tú doteraz toľko údajne zachovávanú národnú identitu a zábava sa môže začať.

Branislav Michalka

Zdroj: devin.sk, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons/autor Návnada

PDF (formát pre tlač)