Česko: Brno sa pripravuje na blahorečenie „mučeníkov z Babíc“. Cirkev povýši na oltár kňazov umučených komunistami

13. marca 2026   Aktuality

Po viac než siedmich desaťročiach od stalinských procesov, ktoré zasiahli český vidiek a katolícku Cirkev, sa Brno pripravuje na historickú udalosť. Kňazi Václav Drbola a Jan Bula, popravení komunistickým režimom v súvislosti s tzv. Babickou kauzou z roku 1951, budú 6. júna 2026 slávnostne vyhlásení za blahoslavených. Ich osud sa stal symbolom prenasledovania Cirkvi v období totality a pripomienkou ceny vernosti viere a svedomiu.

Dňa 6. júna 2026 sa brnianske veľtrhy stanú miestom historického aktu – blahorečenia kňazov Václava Drbolu (1912 – 1951) a Jana Bulu (1920 – 1952). Katolícka Cirkev ich vynesením na slávu oltárov poctí ako symboly odporu proti komunistickému režimu v povojnovom Československu. Obaja duchovní sú dnes považovaní za nevinné obete justície, ktorá slúžila štátu pri potláčaní „triednych nepriateľov“, medzi ktorých komunistická ideológia zaraďovala aj Cirkev.

Viac ako sedemdesiat rokov po ich smrti budú „mučeníci z Babíc“ oficiálne vyhlásení za blahoslavených. Slávnostná beatifikačná svätá omša vyvolala v Česku výrazný záujem verejnosti: krátko po otvorení registrácie sa prihlásilo viac ako štyritisíc veriacich a Brnianska diecéza očakáva až desaťtisíc účastníkov v pavilóne P brnianskeho výstaviska.

Svätú omšu bude sláviť kardinál Michael Czerny, ktorý je s Brnom úzko spojený. Jezuita narodený v roku 1946 v tomto meste je od roku 2022 prefektom Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj a patril medzi blízkych spolupracovníkov pápeža Františka (2013 – 2025). Osud jeho rodiny je tiež poznačený skúsenosťou s komunistickým režimom – v roku 1948 emigrovala do Kanady.

Babická kauza

Osudy kňazov Drbolu a Bulu sú úzko späté s tzv. Babickou kauzou z roku 1951, ktorá patrí medzi najtemnejšie epizódy stalinského obdobia v Československu. Incident v moravskej obci Babice poskytol komunistickému režimu zámienku na rozsiahlu represívnu kampaň proti vidieckemu obyvateľstvu a katolíckej Cirkvi.

Dňa 2. júla 1951 boli v miestnej škole zastrelení traja komunistickí funkcionári – Tomáš Kuchtík, Josef Roupec a Bohumír Netolický – a štvrtý bol ťažko zranený. Útok bol pripísaný skupine okolo Ladislava Malého, ktorý o sebe tvrdil, že je agentom západných spravodajských služieb. Dodnes však existujú vážne pochybnosti o jeho identite a motívoch; niektorí historici ho považujú za psychicky nestabilného dobrodruha alebo dokonca provokatéra československej Štátnej bezpečnosti.

Komunistický režim okamžite využil udalosť ako zámienku na rozsiahlu represiu proti „triednym nepriateľom“, najmä proti roľníkom a duchovenstvu. Nasledovala séria vykonštruovaných procesov sprevádzaných brutálnymi výsluchmi a vynútenými priznaniami. V súvislosti s Babickou kauzou bolo popravených jedenásť ľudí a viac ako sto osôb odsúdili na dlhoročné tresty odňatia slobody. Mnohé rodiny boli vysídlené zo svojich domov.

Medzi prvými zatknutými bol aj babický farár Václav Drbola. Obvinili ho, že vedel o pripravovanom útoku a podporoval páchateľov. Napriek nedostatku dôkazov bol po nátlakových výsluchoch odsúdený na smrť a 3. augusta 1951 popravený v Jihlave.

Podobný osud postihol aj mladého kňaza Jana Bulu z Rokytnice nad Rokytnou, ktorý bol medzi veriacimi mimoriadne obľúbený. Stal sa obeťou provokácie Štátnej bezpečnosti a bol obvinený zo spolupráce s ozbrojeným odbojom. Popravený bol 23. januára 1952.

Význam pre Cirkev a spoločnosť

V dnešnej českej spoločnosti, ktorá patrí medzi najviac sekularizované v Európe, sú títo kňazi vnímaní ako symboly občianskej odvahy a morálnej integrity. Ich blahorečenie má preto význam nielen pre katolícku Cirkev, ale aj pre širšiu spoločnosť, ktorá sa stále vyrovnáva s dedičstvom komunistickej totality. Verejné pripomenutie ich osudu zároveň upozorňuje mladšiu generáciu na nespravodlivosť a represie 50. rokov 20. storočia.

Z pohľadu katolíckej tradície predstavujú Drbola a Bula svedkov viery, ktorí zostali verní svojmu kňazskému poslaniu aj v čase politického teroru. Ich odsúdenie je chápané ako dôsledok nepriateľstva totalitného režimu voči Cirkvi, ktorá bola jednou z posledných nezávislých autorít v spoločnosti. Blahorečenie týchto kňazov tak zároveň predstavuje rehabilitáciu historickej nespravodlivosti a pripomienku ceny náboženskej slobody.

Branislav Krasnovský

Zdroj: cirkev.cz, pch24.pl, sprievodný obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)