Bývalý prezident Európskej centrálnej banky, Mario Draghi otvorene vyzval na pretvorenie EÚ na Európsku federáciu

4. februára 2026   Aktuality   Európska únia

Jeden z najmocnejších eurobyrokratov, ktorého podpis sa dodnes skvie na európskych bankovkách, bývalý taliansky premiér a šéf Európskej centrálnej banky, v pondelok ukázal otvorene, kam sa uberajú myšlienky eurokratov tvárou v tvár prehlbujúcej sa kríze Európskej únie.

Avšak namiesto očakávanej sebareflexie prichádza, podobne ako sme to zažili pri starých komunistických aparátčikoch, len opätovné recyklovanie ideologických floskúl z čias, keď sa EÚ vznášala na oblakoch veľmocenských pocitov. Draghi sa chce vznášať ďalej a za obeť tomu, aby on a jeho bruselskí súdruhovia mohli ďalej takto levitovať, má padnúť suverenita európskych štátov a EÚ sa má definitívne premeniť na Európsku federáciu.

Je príznačné, že svoj prejav predniesol na Katolíckej univerzite v belgickom Leuvene, ktorá bola od 50. rokov 20. storočia bezodným žriedlom všetkých progresivistických kampaní v Cirkvi. Draghi si na nej prevzal čestný doktorát a úplne „náhodou“ predniesol prejav, ktorý okamžite publikovali európske režimové médiá. Po desaťročiach optimistických prognóz a sebavedomej rétoriky odrazu Draghi šíri paniku a hovorí o úpadku v EÚ, akoby za to mohli jednotlivé štáty a nie on a jeho spolupracovníci, ktorí úniu viedli:

„Bez rozhodnej zmeny Európa riskuje, že sa stane podriadenou, rozdelenou a deindustrializovanou. A Európa, ktorá nedokáže brániť svoje záujmy, si svoje hodnoty dlho nezachová.“

https://euractiv.sk/section/europska-politika/news/draghi-eu-musi-prekonat-rozdiely-a-konecne-sa-stat-ekonomickou-a-politickou-mocnostou/

– Ale veď ešte pred cca 3 – 4 rokmi sme počúvali, že EÚ je vo skvelej kondícii a svoje „hodnoty“ (čiže neomarxizmus a liberalizmus) vtedy s jasotom exportovala do celého sveta…

Hlásna trúba európskej integrácie a správneho myslenia na Slovensku, Euractiv.sk ďalej píše:

„Vo svojom prejave poukázal na potrebu vytvorenia európskej federácie v oblasti obrany, zahraničnej politiky a zdaňovania: „Preto sa musíme rozhodnúť, či chceme zostať len veľkým trhom, podriadeným prioritám iných, alebo chceme podniknúť potrebné kroky, aby sme sa stali mocnosťou?“

Podľa Draghiho sa skončili časy národného individualizmu a sebectva:

„Individuálne väčšina európskych štátov nemá ani pozíciu strednej mocnosti. V otázkach obrany, priemyselnej politiky alebo zahraničných vecí sa s nami zaobchádza ako s nesúrodým súborom stredne veľkých štátov, ktoré možno rozdeliť a podľa toho s nimi aj zaobchádzať.“

Liekom na to má byť federalizácia, čo však v preklade z bruselského newspeaku znamená: ešte väčšiu stratu národnej suverenity než doteraz. Pretože, odhoďme ilúzie, suverenitu už aj tak nemáme. A následne sa zaslúžilý bruselský aparátčik oddal ďalším snom, pretože už-už vidí Európsku federáciu ako veľmoc, ba dokonca – superveľmoc, pričom trochu zabúda na to, že to, čo momentálne znemožňuje Európe byť veľmocou je predovšetkým skladba obyvateľstva: jeho kultúrna, mentálna a sociálna výbava. Nie ekonomika.

„Musíme sa preto rozhodnúť, či zostaneme len veľkým trhom, podriadeným prioritám iných, alebo či podnikneme kroky potrebné na to, aby sme sa stali jednou superveľmocou.“

A pokiaľ sa náhodou po tých krokoch z EÚ superveľmoc nestane, tak z toho vyvodí nejakú zodpovednosť voči jej štruktúram? A koľko by to tak malo trvať, než sa stane z tej federácie superveľmoc, aby sme si to mohli stopnúť? A do tretice: Pokiaľ sa z EÚ veľmoc nepodarí urobiť, tak potom Brusel vráti jednotlivým štátom a národom ich suverenitu späť?

Zdá sa, že tento projekt má množstvo nezodpovedaných otázok. Lenže tie určite Draghiho a jeho partnerov nezaujímajú. To, čo ich zaujíma predovšetkým, je – moc:

„Skupina štátov, ktorá koordinuje svoje konanie, zostáva skupinou štátov – každý s právom veta, každý s vlastným účtom, každý zraniteľný voči ďalším útokom. Moc si vyžaduje, aby sa Európa preorientovala z konfederácie na federáciu.“

Avšak koho moc? Skutočnej Európy – kresťanskej a s pôvodným obyvateľstvom, alebo multikultúrneho paškvilu s neomarxistickou ideológiou? Alebo len Maria Draghiho a jeho eurobyrokratických kamarátov?

V každom prípade, zdá sa, že nech už je EÚ v akejkoľvek kondícii, tak túžba po väčšej centralizácii a obmedzovaní národných aj občianskych slobôd ju neopúšťa. Z istého pohľadu je to dôkaz, že organizmus Bruselu je stále zdravý, pretože vykazuje tie isté príznaky ako predtým. Problém je, že kontinentálna veľryba, na ktorej parazituje má vážne zdravotné problémy.

Branislav Michalka

Zdroj: Euractiv.sk, titulný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)