Briti čakali, či kráľ Karol III., po tom, čo blahoželal moslimom k ramadánu, zablahoželá aj kresťanom k Veľkej noci. Nedočkali sa…
7. apríla 2026
Aktuality
Vrchný environmentalista a alarmista ľudského premnožovania sa, sediaci na britskom tróne, kráľ Karol III. sklamal počas víkendu niektorých poddaných, ktorí vo svojej nevinnosti ešte dúfali, že sa panovník prihovorí aj kresťanom k ich sviatku Veľkej noci takým pekným a inkluzívnym spôsobom ako k moslimom počas ramadánu. Logika progresivizmu však dotlačila Jeho veličenstvo k úplne opačnej akcii a kráľovský palác oficiálne takéto blahoželanie odmietol.
zdroj: picryl.com
Od čias panovania odpadnutého katolíka a následného heretika Henricha VIII., ktorý sa okrem teológie venoval aj kántreniu svojich manželiek, nesie však anglický panovník aj titul Hlava Anglikánskej cirkvi, čo je symbol rozchodu týchto panovníkov s Petrovým stolcom a potvrdenie vytvorenia špecifického bludu – anglikanizmu. Táto cirkev je podľa všetkého kresťanská, aspoň donedávna sa tak ešte prezentovala. Logicky by teda kresťanom zrejme mal byť aj Karol III. Prečo potom odmieta gratulovať ako hlava cirkvi príslušníkom cirkvi k ich aj jeho sviatku, zostáva záhadou.
Ešte paradoxnejšie však je, že každý britský panovník je (či skôr chce byť, napriek odpadlíctvu) tiež držiteľom titulu Obranca viery(Defensor fidei), ktorý udelil Henrichovi VIII. pápež v súvislosti s knihou, ktorú tento kráľ napísal na obranu katolíckych sviatostí a ako polemiku s Lutherom a protestantizmom, knihou (a tu komédia vrcholí), ktorá je z väčšej časti v rozpore so súčasnými anglikánskymi doktrínami. Lenže to predsa nemohol Henrich VIII. vedieť, keď ju písal, že sa neskôr pohnevá s pápežom, ktorý bol taký netolerantný, že mu nechcel povoliť ďalšiu manželku, keď tá prvá ešte žila.
No a titul je to pekný, dokonca latinský, tak prečo si ho neponechať. Veď aj černošskí náčelníci, keď zjedli misionára alebo plukovníka cudzineckej légie, nosili ich reverendu alebo uniformu a boli na ne patrične pyšní. V každom prípade však zostáva záhadou, prečo tento údajný kresťanský „obranca viery“ odmieta blahoželať kresťanom k ich sviatku.
Britskí panovníci to samozrejme nikdy ani nerobili, zároveň však neblahoželali ani moslimom k ramadánu a ktovie ešte akým náboženstvám ku ktovie čomu. Je potom logické, že britskí kresťania sa pýtajú: Prečo práve nám nie. Nota bene, keď náš panovník je nominálny kresťan.
Jediný panovník, ktorý sa v minulosti na niečo také odhodlal bola Alžbeta II. počas veľkého pandemického cvičenia Covid-19, otázne však je, či to nebol len marketingový ťah na upokojenie nálady v masách. Aby sme Karolovi úplne nekrivdili, je treba uviesť, že minulý rok sa pokúsil o akési polo-kresťanské blahoželanie na Zelený štvrtok, ktoré znelo nasledovne:
„Na Zelený štvrtok Ježiš kľakol a umyl nohy mnohým, ktorí ho potom zradili a toto jeho pokorné gesto bolo prejavom lásky, ktorá nepoznala žiadne hranice a je ústredným prvokom kresťanskej viery. Táto láska, ktorú prejavoval, keď bol na tomto svete, odrážala židovskú etiku starostlivosti o cudzincov a núdznych, hlboký ľudský inštinkt, ktorý nachádza odozvu v islame a v ďalších náboženských tradíciách, ako aj v srdciach všetkých, ktorí hľadajú dobro druhých.“
– Tomu sa hovorí majstrovská ukážka vykrúcania sa a zahmlievania. Nikto vlastne nevie komu blahoželal: či kresťanom, že uctievajú Krista, či židom zato, že ho tak dobre vyškolili, či moslimom, že majú také skvelé inštinkty, či hinduistom, šintoistom a animistom, alebo rovno celému ľudstvu a za všetko.
Tento rok sa rozhodol skoncovať Karol III. aj s takouto formou milosrdnej pretvárky, ktorá živila v jeho kresťanských poddaných pocit, že titul Defensor fidei sa týka práve ich a napriek tomu, že pred dvoma mesiacmi gratuloval k ramadánu, tak Veľkú noc odignoroval.
Po posolstve o ramadáne britskí kresťania dúfali, že kráľovská rodina opäť ponúkne aspoň také veľkonočné pozdravy ako minulý rok, aj keď budú obsahovať obvyklú rozrieďujúcu medzináboženskú vatu. Poslanec Richard Tice na sociálnych sieťach napísal:
„Po jeho sympatiách k sviatku Íd al-Adhá a k ramadánu netrpezlivo očakávame vrúcne veľkonočné posolstvo od kráľa Karola III. v jeho úlohe ochrancu viery Anglikánskej cirkvi.“
Irónia v správe nebola bezdôvodná a ukázala sa byť priam prorocká. Buckinghamský palác totiž čoskoro nato práve potvrdil, že kráľ Karol Veľkonočný pozdrav nevydá. Asi najpozoruhodnejším aspektom je, že celé úsilie vynaložené na potvrdenie ochoty ku kráľovskému veľkonočného odkazu mohlo byť odbavené krátkym odkazom napísaným nejakým stážistom v paláci, ktorý by jednoducho znel „Šťastnú Veľkú noc“. Britskí kresťania (belosi), ktorí sú momentálne vo svojej vlasti občanmi druhej kategórie, by sa potešili, pretože im už stačí naozaj málo. Neprišlo však ani to.
To naznačuje, že absencia veľkonočného pozdravu je zámerná, a preto veľmi významná, najmä v čase, keď frustrácia a averzia pôvodných Britov voči imigrantom na Britských ostrovoch dosahuje ďalšie horné hranice. Palác jasne ukázal dve veci: stojí na strane imigrantov a kresťanstvo automaticky spája s identitou pôvodného obyvateľstva a teda ho nebude verejne zbytočne podporovať.
Čo by však nemalo uniknúť bedlivejším pozorovateľom: ešte pred nástupom na trón súčasný kráľ Karol III. často naznačoval, že vôbec nezdieľa „kresťanské presvedčenie“, na ktoré narážal vo svojom minuloročnom posolstve. V roku 1994 v súvislosti s titulom Obranca viery vysvetlil, že „osobne by ho radšej vnímal ako ochrancu viery vo všeobecnosti, nie vyznania, pretože to implikuje konkrétnu interpretáciu toho, čo viera je.“
Agentúra Christian Enquiry Agency, ktorá sa venuje propagácii kresťanstva v Spojenom kráľovstve, zdvorilo poznamenáva, že panovník „zdieľa niektoré aspekty viery“. Uznáva tiež jeho zvyk hovoriť o kresťanstve sekularizovanými pojmami (ako napríklad „viera v ľudí“) alebo zaraďovať iné náboženské denominácie na roveň kresťanstva.
Tento ambivalentný vzťah panovníka ku kresťanstvu, ktoré v anglikánskej verzii má teoreticky obhajovať, dal vzniknúť množstvu interpretácií a klebiet. Veľký mufti Cypru, Nazim Al-Haqqani dokonca v roku 1996 tvrdil, že vtedajší princ Charles počas svojej návštevy Turecka tajne konvertoval na islam:
„Vedeli ste, že princ Charles konvertoval na islam? Áno, áno. Je moslim. Nemôžem povedať viac, ale stalo sa to v Turecku. Ó áno, bezpochyby konvertoval.“
Buckinghamský palác tieto tvrdenia odmietol ako absurdné. Len nevieme, či je absurdné to, že sa to tvrdí, alebo to, že sa to stalo a že „obranca“ kresťanskej viery je možno moslimom.
V každom prípade, nech už je to s jeho moslimskou vierou akokoľvek, okrem toho, že je zároveň aj „obrancom viery“, tak je ešte aj „spolubratom“ pápeža Leva XIV., ako sme sa dozvedeli počas minulého roku:
Takže sa môžeme vojaka Kefalína aj Buckinghamského paláca opýtať spolu s majorom Terazkym:
„A čo vy tak rozumiete pod tým slovom – absurdný…?“
Branislav Michalka
Zdroj: InfoCatólica, titulný ilustračný obrázok, zdroj – picryl.com
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
