Británia zažije prvý kráľovský katolícky pohreb od reformácie pred 500 rokmi

8. septembra 2025   Aktuality

Vojvodkyňa Katharine z Kentu bola jedným z najpozoruhodnejších a najmilovanejších členov britskej kráľovskej rodiny. Nevšedná bola nielen svojou skromnosťou, či charitatívnou činnosťou priamo v teréne, ale aj tým, že sa po stáročiach stala prvou členkou kráľovskej rodiny, ktorá vstúpila do katolíckej Cirkvi. Zomrela vo štvrtok 4. septembra v požehnanom veku 92 rokov.

Katharine z Kentu, manželka princa Edwarda, bratranca z prvého kolena kráľovnej Alžbety II., bude mať pohreb v utorok 16. septembra vo Westminsterskej katedrále. Prvý katolícky pohreb od obdobia reformácie spred 500 rokov bude celebrovať Vincent Nichols. Na pohrebe dosiaľ najstaršej členky kráľovskej rodiny sa zúčastní kráľ Karol III. s manželkou Kamilou, ako aj princ William s princeznou Kate, no udalosť nebude vysielaná naživo. Katharine konvertovala na katolicizmus v roku 1994. Vojvodkyňa sa tak stala prvou katolíckou konvertitkou od kráľa Karola II., ktorý konvertoval na katolicizmus na svojej smrteľnej posteli v roku 1685. Napriek tejto skutočnosti nebolo Jakubovi umožnené mať katolícky pohreb.

Katharine, dcéra baroneta, padla do oka princovi Edwardovi, vnukovi kráľa Juraja V. Pre „nízke postavenie“ vyvolenej zmietla Edwardova matka dvakrát žiadosť o sobáš zo stola, kvôli čomu Edward a Katharine na rok stratili vzájomný kontakt. Matka sa však nakoniec podvolila a tak sa v roku 1961 mohla konať vytúžená svadba páru.

Mimochodom, pozorovatelia sa zhodli, že napokon získal viac krkolomne pôsobiaci Edward, ktorému svoje „áno“ povedala „úžasne krásna a očarujúca nevesta“. Pár mal tri deti – Georgea, Helen a Nicholasa.

Katharine však nebola len krásna, ale predovšetkým svojská – a to v tom najlepšom slova zmysle. Milovala hudbu a vedela hrať najlepšie na klavír z celej kráľovskej rodiny, avšak na profesionálnu kariéru to nestačilo. Napriek svojmu postaveniu sa rozhodla, že sa stane učiteľkou hudby pre deti.

V 90. rokoch takto učila hudbu na Wansbeckej základnej škole v Hulle, kde bola známa iba ako „pani Kentová“, keďže jej skutočnú identitu nepoznal nikto okrem riaditeľa školy. Ten ju opísal ako „inšpiratívnu učiteľku hudby“, ktorú „deti zbožňujú“. Do práce dochádzala verejnou dopravou nikým nespoznaná. Angažovala sa tiež v niekoľkých organizáciách na podporu hudby u detí. V roku 2004 potom založila vlastnú charitatívnu organizáciu Future Talent. Podľa jej kráľovského životopisu sa organizácia „snaží dať každému dieťaťu rovnakú príležitosť vyniknúť v hudbe“. Svoju neortodoxnosť vyjadrila aj priznaním, že si rada vypočuje aj rap, či piesne speváčky Dido.

Charita a dobrovoľníctvo boli celkovo oblasti, v ktorých bola vojvodkyňa z Kentu mimoriadne aktívna. Ako dobrovoľníčka pracovala po svojej konverzii v hospici pre bezdomovcov, ktorý viedla Westminsterská diecéza. Podľa denníka Guardian, „v rôznych obdobiach pracovala ako dôverná poradkyňa pre samaritánov, bola dobrovoľníčkou v hospici pre umierajúce deti v Oxfordshire a drhla podlahy toaliet v Lurdoch.“ Jej činnosť siahala aj za hranice Británie, keďže bola patrónkou Unicefu, vďaka čomu navštevovala nemocnice s ťažko chorými po celom svete.

Vojvodkyňa z Kentu bola veľkou fanúšičkou športu a predovšetkým tenisu. Na wimbledonských štadiónoch bola známou tvárou a často odovzdávala trofeje. Médiá spomínajú jej „legendárne objatie“ tenistky Jany Novotnej, ktorá v roku 1993 prehrala finále Wimbledonu a prehru viditeľne ťažko znášala.

Podľa vlastných slov ju do katolíckej Cirkvi priviedlo niekoľko jej známych. Pre BBC ďalej uviedla: „Milujem nariadenia a katolícka Cirkev vám ich ponúka. Vždy som to v živote tak chcela. Som rada, keď viem, čo sa odo mňa očakáva. Som rada, keď mi povedia: „V nedeľu pôjdeš do kostola…“

Jej konverzia viedla k ďalším konverziám v kráľovskej rodine – katolíkom sa stal aj jej mladší syn, lord Nicholas Windsor, jej vnuk lord Downpatrick, jej vnučka lady Marina Windsorová a ďalšie prominentné osobnosti.

Táto pozoruhodná žena však zažila v živote aj veľa trápenia. V roku 1977 prišla o svoje dieťa ešte pred jeho narodením. O 20 rokov neskôr sa pre Daily Telegraph vyjadrila: „Netušila som, aké zničujúce to môže byť pre ktorúkoľvek ženu. Vďaka tomu som nesmierne chápavá voči iným, ktorým sa narodia mŕtve dieťatká.“ Aj napriek svojej radosť vyžarujúcej povahe a neustálej túžbe pomáhať druhým ona sama trpela náchylnosťou k depresiám.

Napriek všetkým ranám osudu, umrela Katharine podľa médií pokojne v kruhu svojich najbližších.

Odpočívajte v pokoji, ctená pani vojvodkyňa z Kentu.

Matej Gavlák

Zdroj: Catholic Herald, Guardian, tatler.com, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)