Biskup vyhnal tradičných redemptoristov. Ich exorcizmus nazval „invazívny“ a „traumatizujúci“

16. júla 2024   Krátke správy

Kongregácia synov Najsvätejšieho Vykupiteľa (FSSR) všeobecne známa ako transaplskí (zaalpskí) redemptoristi, je rehoľným inštitútom katolíckej Cirkvi a bola pôvodne založená ako tradicionalistická rehoľná komunita pridružená ku Kňazskému bratstvu sv. Pia X. (FSSPX). Po zverejnení motu proprio Summorum pontificum pápeža Benedikta XVI., požiadala rehoľa v roku 2008 vatikánsku administratívu o normalizáciu vzťahov. Keď k normalizácii došlo, väčšina členov tento krok prijala a zvyšok zostal pričlenený k FSSPX.

Postupne sa vytvorili malé komunity tejto rehole, ktorá slúži tradičnú liturgiu a riadi sa nezmenenou rádovou regulou sv. Alfonza Liguoriho v rôznych častiach sveta. V roku 2017 im bolo povolené miestnym ordinárom usadiť sa na Novom Zélande, v diecéze Christchurch. Počas minulého víkendu im však miestny biskup Michael Gielen nariadil, aby odišli z jeho diecézy preč. Biskup sa ohľadom svojho kroku odvolal, na odporúčanie vatikánskej dikasteriálnej administratívy. To mu bolo doručené písomne ako výsledok apoštolskej vizitácie, ktorú viedol biskup Robert McGuckin. Tá vyšetrovala „podozrivé“ konanie redemptoristov.

Samotná vizitácia bola reakciou, ako to už v súčasnosti často býva, na reportáže sekulárnych médii, ktoré tvrdili, že redemptoristi vykonávajú diecézou nepovolený exorcizmus, pri ktorom traumatizujú ľudí, vrátane maloletých.

A tu musíme konštatovať, že sekulárne médiá opäť raz trafili klinec po hlavičke. Nepochybne, posadnutosť a následný exorcizmus bývajú skutočne „traumatizujúce“. Katolíci by preto mali byť sekulárnym médiám vďační, že túto závažnú skutočnosť objavili. Snáď nebude neskoro a podarí sa túto objavnú informáciu rozšíriť čo najrýchlejšie, aby sa zabránilo ďalším traumám. Predovšetkým však treba túto informáciu odovzdať do údajne prázdneho Pekla, aby aj nečisté sily už konečne zmenili trochu svoje metódy a prispôsobili ich 21. storočiu, prípadne naplánovali zmenu aspoň na 22. storočie, aby tie metódy neboli až také traumatizujúce.

Ale späť do krajiny hollywoodskeho Pána prsteňov. Tamojšia televízia v relácii Newshub informovala minulý rok v júli, že najmenej sedem ľudí absolvovalo u redemptoristov exorcizmus a ostali traumatizovaní. Relácia tiež hovorila o „psychickom zneužívaní“. V rámci relácie bolo použitých viac ako tucet svedectiev, vrátane svedectva pracovníka v oblasti duševného zdravia, čiže psychológa Michaela Hempseeda, ktorý informoval, že za ním prišlo viacero ľudí s obavami a traumami. Podľa portálu Newshub sa „niektoré z odhalených problémov týkali spôsobu vykonávania exorcizmu“. Hampseed tiež uviedol, že „najmenej jeden mladý človek zostal vážne traumatizovaný a po interakcii s kňazom veril, že je posadnutý“.

Rehoľníci však tvrdili, že žiadne exorcizmy bez biskupovho povolenia nevykonávali a už vôbec nie na maloletých. Diecéza pre reláciu Newshub uviedla, že dala povolenie len na dva exorcizmy. Kvôli evidentným vzájomným rozporom v tvrdeniach a po kontaktovaní novinami NZCatholic, oznámil biskup v auguste 2023, že akékoľvek povolenia na exorcizmy sú pozastavené. Urobil tak počas svojej návštevy Svetových dní mládeže v Portugalsku, kam sa vybral s novozélandskou mládežou.

Podľa NZCatholic mal exorcizmus redemptoristov „extrémnu povahu“ a údajne chýbali pred rituálom „štandardné lekárske a psychologické vyšetrenia“.

Celá kauza je zaujímavá predovšetkým ako doklad o bizarnom stretnutí dnes už dvoch úplne odlišných svetov a chápaní katolíckej viery. Upúta najmä kontrast toho, čo obvinení rehoľníci, otec Anthony Mary a otec Michael Mary považujú vzhľadom na cirkevnú tradíciu za štandardné a sťažovatelia za extrémne pri exorcizme, posadnutosti ale aj bežnej pastorácii: prísnejšie formy pokánia, fixácia posadnutého pri výkone rituálu, spovedanie sa zo sexuálneho života a pod. Keď zoradíme jednotlivé vety vedľa seba, dostaneme obraz toho, ako sa svet katolíckej súčasnosti oproti svetu katolíckej minulosti posunul:

Žaloby zo strany laikov:

„Deti dostávali veľmi extrémne príklady svätých, ktorí si ubližovali. … Kvôli učeniu mníchov som si začal rezať kožu, keď som sa modlil. … Kým som bol pod vedením mníchov, moja myseľ bola formovaná tak, že som zastával veľmi extrémne názory... Chápem to tak, že ich rituály nemajú nič spoločné s tým, ako prebieha katolícky exorcizmus. Priväzovanie ľudí okolo krku k operadlu stoličky pri vykonávaní exorcizmu a potom držanie krucifixu a bodanie do nich, akoby bol krucifix dýkou… Pýtal sa ma veľmi hlboko osobné otázky o mojom sexuálnom živote. Cítil som sa z toho chorý. Bol som znechutený. Vlastne mi prišlo zle.“

Žaloby bývalého rehoľného spolubrata:

„Dostal som pokyn, aby som si ľahol na podlahu, zatiaľ čo ostatní ma cestou na večeru prekračovali. … Ďalší tam robil jazykom kríž na podlahe. Lízanie podlahy jazykom trikrát do tvaru kríža viete, niečo také. … Viac ako 10 rokov mi trvalo, než som to prekonal a vyliečil sa z mnohých škôd, ktoré boli na mne napáchané. Myslím, že moja prvá myšlienka, keď som sa odtiaľ dostal, bol obrovský pocit úľavy, ako keby som bol prepustený z väzenia.“

Obhajoba (otec Michael Mary):

„Myslíme si, že tieto obvinenia jednoducho nemôžu byť pravdivé. Na exorcizmus musíme mať vždy písomné povolenie od biskupa. Pre kňaza je príliš nebezpečné vyháňať diabla, ak nemá povolenie od biskupa a pokiaľ nekoná v mene biskupa. Ak by to urobil inak, riskoval by, že bude napadnutý, utláčaný alebo dokonca posadnutý diablom. …

(Ohľadom priväzovania pri exorcizme) Keď diabol prevezme telo človeka, nie je možné, aby priemerný človek udržal mocnú silu, ktorá sa v ňom uvoľňuje. … Nie je vhodné zastaviť exorcizmus, ak o to niekto požiada, pretože diabol hovorí cez posadnutú osobu. Pred vykonaním exorcizmu účastník súhlasí, že exorcista rozhodne, kedy má exorcizmus skončiť. Prečo? Pretože diabol, hovoriaci cez posadnutú osobu, chce čo najskôr zastaviť exorcizmus. Zlý duch nechce byť vyhnaný. …

Na deťoch boli vykonávané iba tzv. „malé exorcizmy“, čo si nevyžaduje výslovné povolenie biskupa. Ako hovorí rituál, tento exorcizmus je určený najmä na to, aby sa použil, citujem, „na vyháňanie diabla, ktorý sa môže vyskytovať v lokalite. … Malý exorcizmus a exorcizmus sú úplne odlišné. Malý exorcizmus je porovnateľný s „kropením svätenou vodou okolo človeka. …

(Ohľadom pokánia skrze lízanie podlahy rehoľníkmi) Tento druh pokánia bol zrušený v roku 2012 a teraz sa vykonáva len na dobrovoľnom základe. Toto sú historické pokánia, ktoré praktizovali kanonizovaní svätci a členovia rádu redemptoristov. Robil som ich sám mnohokrát. … Ak by to člen rehole praktizoval dnes, bolo by to jeho súkromné rozhodnutie a len so súhlasom jeho duchovného vodcu. Po tretie, pokánie nie je trest. Sú to skutky nápravy, obety a pokory obetované Bohu.

Nemyslím, žeby som sa ja alebo iní kňazi príliš sústredili na fyzické pokánie, alebo žeby ich učenie spôsobilo, že si niektorí ľudia ublížia. … Cirkev nám v priebehu storočí v živote svätých poskytla nespočetné množstvo príkladov konania pokánia. … Pokánie na pôstne obdobie len navrhujeme. Aké boli navrhované možnosti? Pôst od hlavného jedla dňa. Úplný mediálny pôst počas dňa. Dať si denne studenú sprchu, vzdať sa jedenia mäsa alebo vajec, alebo mliečnych výrobkov, alebo alkoholu alebo sladkostí. Má toto za následok sebapoškodzovanie nejakých detí? Zaujímalo by ma koho. Žiadne z týchto pokání nie je nijako škodlivé pre bežného zdravého človeka.“

BM

Zdroj: Newshub, The Pillar, Katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)