Biskup Strickland kritizuje niektoré formulácie a smerovanie encykliky Magnifica humanitas pre prílišný antropocentrizmus

28. mája 2026   Aktuality   Encykliky

Biskup Joseph Strickland zverejnil rozsiahlu kritickú úvahu o encyklike pápeža Leva XIV. Magnifica humanitas, zameranej na umelú inteligenciu, transhumanizmus a ľudskú dôstojnosť. V texte varuje pred tým, čo považuje za posun v zameraní katolíckej teológie „od Boha k človeku“.

„Pravá láska vyžaduje jasnosť“

Na začiatku svojho textu americký biskup uisťuje, že jeho cieľom nie je vytvárať rozdelenie v Cirkvi, ale ponúknuť doktrinálne rozlišovanie voči určitým prístupom prítomným v pápežskom dokumente.

„Pravá láska vyžaduje jasnosť,“ píše biskup Strickland a dodáva, že „veriaci si zaslúžia pastierov ochotných hovoriť úprimne, keď sa určité dôrazy alebo teologické rámce zdajú byť schopné viesť duše k zmätku“.

Biskup uznáva, že encyklika obsahuje mnohé „jasne katolícke a dokonca obdivuhodné“ prvky, medzi nimi odmietnutie transhumanizmu, kritiku technokracie, obranu ľudskej dôstojnosti či varovania pred technologickou manipuláciou a umelou inteligenciou. Tvrdí však, že hlavný problém nespočíva v doktrinálne chybných tvrdeniach, ale v „celkovom smerovaní“ a „teologickom ťažisku“ dokumentu.

Biskup Strickland tvrdí, že encyklika kladie prílišný dôraz na pojmy ako „ľudská dôstojnosť“, „bratstvo“, „solidarita“ či „ľudské vzťahy“, a to až do tej miery, že hrozí „zatienenie prvenstva Boha, hriechu, vykúpenia a spásy“.

„Katolícka teológia začína Bohom,“ píše biskup Strickland a zdôrazňuje, že dôstojnosť človeka „vychádza z Boha a zostáva Bohu podriadená“. Podľa biskupa Stricklanda text pápeža Leva XIV. často predstavuje Krista predovšetkým ako „zjavenie pravej ľudskosti“ alebo „vzor spoločenstva“, pričom do úzadia ustupuje jeho úloha Vykupiteľa a Spasiteľa od hriechu.

„Sú momenty, keď sa Kristus zdá byť dôležitejší ako naplniteľ ľudskosti než ako Spasiteľ od hriechu,“ varuje americký biskup.

Obavy z „pseudokresťanského humanizmu“

Ďalším ústredným bodom úvahy biskupa Stricklanda sú obavy z toho, čo opisuje ako možný posun smerom k „pokresťančenému humanizmu“.

Biskup tvrdí, že dokument rozsiahlo hovorí o mocenských systémoch, technokracii, vojne či ekonomickej nespravodlivosti, no „porovnateľne málo priestoru“ venuje dedičnému hriechu, pokániu, súdu alebo večnému osudu duše.

„Najhlbšou krízou nie je technológia; krízou je človek oddelený od Boha,“ uvádza.

Napokon biskup Strickland varuje, že „svet nepotrebuje nové náboženstvo zamerané na človeka. Svet potrebuje Evanjelium“.

Pohľad katolíckej tradície

Katolícka tradícia vždy učila, že stredom teológie, liturgie aj duchovného života je Boh, nie človek. Človek má svoju dôstojnosť práve preto, že bol stvorený na Boží obraz, no táto dôstojnosť nikdy nebola chápaná ako autonómna alebo oddelená od Stvoriteľa. Tradiční katolícki teológovia počnúc svätým Augustínom cez svätého Tomáša Akvinského až po predkoncilových pápežov zdôrazňovali, že najväčším problémom ľudstva nie je sociálna nespravodlivosť či technológia sama osebe, ale hriech, ktorý človeka oddeľuje od Boha. Preto Cirkev vždy kládla dôraz na pokánie, obrátenie, milosť, sviatosti a spásu duše ako najvyšší cieľ kresťanského života.

Z pohľadu katolíckej tradície existuje nebezpečenstvo, že moderný jazyk o „ľudskej dôstojnosti“, „bratstve“ či „solidarite“ môže postupne zatlačiť do úzadia nadprirodzený rozmer kresťanstva. Katolícki teológovia preto často upozorňujú, že Kristus nesmie byť predstavovaný len ako morálny vzor alebo ideál dokonalej ľudskosti, ale predovšetkým ako Boží Syn, ktorý prišiel vykúpiť človeka z hriechu a otvoriť mu cestu k večnej spáse. Sociálne otázky, technológia či umelá inteligencia sú podľa tradičného pohľadu dôležité, no druhoradé voči večnému osudu ľudskej duše.

Význam názorov biskupa Stricklanda spočíva v tom, že otvorene pomenúva pocity časti konzervatívnych a tradičných katolíkov, ktorí sa obávajú posunu modernej cirkevnej rétoriky od teocentrizmu k antropocentrizmu. Biskup Strickland neútočí len na jednotlivé formulácie, ale upozorňuje na celkový smer, v ktorom by sa podľa neho mohlo kresťanstvo postupne zmeniť z náboženstva spásy na akýsi morálny humanizmus s kresťanskými symbolmi. Práve preto jeho vyjadrenia rezonujú ďaleko za hranicami USA a pre mnohých veriacich predstavujú hlas obrany klasickej katolíckej teológie, v ktorej Boh, hriech, vykúpenie a večnosť zostávajú v centre všetkého.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infovaticana.com, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)