Bazilika svätého Petra predstavila pri príležitosti 400. výročia novú Krížovú cestu. Je prekvapivo tradičná a krásna

26. februára 2026   Aktuality

Pri príležitosti 400. výročia konsekrácie Baziliky svätého Petra bol inštalovaný cyklus obrazov švajčiarskeho umelca Manuela Dürra. Ide o klasický formát Krížovej cesty, spájaný predovšetkým s pôstom a veľkonočnými sviatkami. Skladá sa zo 14 veľkoformátových olejomalieb.

Návrh 36-ročného Dürra bol vybraný spomedzi viac než 1 000 prihlášok z 80 krajín sveta po medzinárodnej súťaži vyhlásenej v decembri 2023. Vatikánska komisia zložená z historikov umenia a liturgistov projekt ocenila a udelila mu cenu 120 000 eur. Jednotlivé ukážky z Krížovej cesty si môžu čitatelia pozrieť tu:

https://www.ewtnnews.com/vatican/new-stations-of-the-cross-for-st-peter-s-basilica

Výsledkom je pôsobivý pohľad na Kristovo utrpenie, zobrazujúci jeho posledné chvíle od odsúdenia až po pochovanie v 14 olejomaľbách s rozmermi približne 130 × 130 cm. Porota ocenila „rovnováhu a výrazovú silu“ návrhu a vyzdvihla jeho „silný a bezprostredný“ obrazový jazyk, ktorý podľa Vatikánu evokuje čiastočne umenie renesancie.

Monumentálna objednávka dokončená za osem mesiacov

V rozhovore pri príležitosti inaugurácie Dürr uviedol, že vzhľadom na rozsah zadania musel v sebe „nájsť istú dávku sebadôvery“: „Maľovať Ježiša je veľmi, veľmi ťažké,“ povedal umelec, „pretože to nie je niekto, koho predstavujem po prvý raz; je to osoba, o ktorej už miliardy ľudí majú svoju predstavu a vzťah.“

Teraz, keď sú diela inštalované okolo Berniniho baldachýnu, Dürr hovorí, že cíti pokoj: „Som veľmi šťastný, že vidím kontext, pre ktorý boli tieto obrazy koncipované…, myslím, že fungujú dobre.“

Počas ôsmich mesiacov vytvoril 14 plátien, ktoré sú od začiatku pôstu umiestnené v hlavnej lodi baziliky.

Od začiatku si uvedomoval, že nepracuje pre súčasnú galériu, ale pre liturgický priestor so živou tradíciou. Diela mali „viesť dialóg s konkrétnym kontextom a s už existujúcim symbolickým vesmírom“. Technicky sa inšpiroval „farbami, ktoré už existujú v podlahových mozaikách“ baziliky; duchovne sa chcel pokorne zaradiť do „veľmi dlhej a bohatej tradície obrazov, ktoré sa dotýkali tajomstva Vtelenia a Umučenia“.

„Teologicky som katolíckej viere pomerne blízky“

Hoci Dürr nie je katolík, označil sa za „teologicky pomerne blízkeho katolíckej viere“. Patrí do komunity Jahu – približne 600 ľudí po celom svete – spojenej so Švajčiarskou reformovanou cirkvou. Dvaja z jeho bratov získali doktoráty z teológie na katolíckych univerzitách, čo mu podľa jeho slov – s úsmevom – pomohlo spoznať tradíciu „od kuchynského stola“.

Dürr vyjadril nádej, že Krížová cesta pomôže ľuďom vstúpiť hlbšie do tajomstva, ktoré kontemplujú. Spomenul si tiež, ako jeho prvá návšteva Baziliky svätého Petra rozšírila jeho obzory a zanechala stopu v jeho tvorbe: „Môj domáci kostol pôsobí veľmi provinčne, keď tu vidím ľudí každého veku zo všetkých kontinentov a spoločenských vrstiev, zhromaždených okolo spoločných prejavov viery.“

Priznal rozhodujúci vplyv Fra Angelica, najmä fresiek v kláštore San Marco vo Florencii, kde podľa neho dochádza k príkladnej syntéze umeleckej inovácie a duchovnej hĺbky.

Ukrižovanie ako stredobod cyklu

Pre Dürra sa Ukrižovanie stalo osou celej série: bolo prvým plátnom, ktoré začal, a posledným, ktoré dokončil:

„Tento príbeh formoval kresťanské umenie a európsku kultúru, možno svetovú kultúru, ako žiadny iný,“ uviedol a dodal: „Kríž, pôvodne nástroj teroru na zastrašenie v Rímskej ríši, sa premenil na symbol nádeje, ktorý nosíme na krku.“

Vyjadril nádej, že séria môže ponúknuť „malé dvere“ do tohto ústredného tajomstva kresťanskej viery pre tých, ktorí budú počas pôstu kontemplovať novú Krížovú cestu.

Najosobnejším zastavením je preňho Veronika: „Drží rúško s Kristovým obrazom, a istým spôsobom sa o to snažím aj ja: maľovať na plátno a zanechať stopu, znak, ktorý umožní zakúsiť niečo hlbšie,“ povedal Dürr a dodal: „To je veľké tajomstvo Vtelenia. Prečo by Boh inak zanechal stopu na plátne?“

Štyri storočia po svojom posvätení sa tak Bazilika svätého Petra pripravuje pripomenúť si svoje dejiny nielen architektonickou pamäťou, ale aj obnoveným pozvaním ku kontemplácii Kristovho umučenia.

Prvá bazilika, postavená na príkaz cisára Konštantína v roku 326 nad hrobom apoštola Petra stála dvanásť storočí. V roku 1506 pápež Július II. nariadil jej zbúranie, aby na jej mieste vyrástol nový chrám od základov.

Dnešná Bazilika svätého Petra bola konsekrovaná 18. novembra 1626 pápežom Urbanom VIII., čím sa zavŕšil dlhoročný projekt, na ktorom sa podieľali géniovia ako Michelangelo Buonarroti, Gian Lorenzo Bernini alebo Carlo Maderno.

Štyri storočia neskôr si najväčší chrám kresťanstva pripomína toto výročie novou umeleckou Krížovou cestou, slávnostne otvorenou 20. februára, pozostávajúcou zo 14 obrazov inštalovaných počas pôstu.

Dürrova predstava Krížovej cesty sa vo svojom ponímaní i umeleckom rukopise javí ako prekvapivo blízka katolíckej Tradícii: rešpektuje ikonografický poriadok, neexperimentuje lacno s provokáciou a usiluje sa vstúpiť do existujúceho symbolického vesmíru Cirkvi, nie ho rozbiť.

Jeho maľby nevystupujú proti liturgickému priestoru, ale snažia sa s ním súznieť, a to je dnes samo o sebe cnosť. V tomto zmysle je nepochybne lepšie, že túto Krížovú cestu vytvoril umelec, ktorý sa pokorne opiera o dejiny kresťanského umenia, než aby ju formoval niekto ideologicky „synodálne rozvlnený a rozvášnený“ , alebo, ochraňuj nás Bože, pseudoumelec typu Marka Rupnika, zaťažený sexuálnymi škandálmi, ktoré by celé jeho dielo nevyhnutne zatienili a poškvrnili.

Ak však hovoríme o umeleckej sile porovnateľnej s Caravaggiom či Riberom, tam si ešte budeme musieť počkať. Génius, ktorý by znovu spojil dramatickú pravdivosť, teologickú hĺbku a neotrasiteľnú výtvarnú suverenitu sa totiž nerodí každé desaťročie.

Branislav Krasnovský

Zdroj: ewtnnews.com, sprievodný obrazový materiál, zdroj – snímky obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)