Arcibiskup Bezák o transgender ľuďoch: „Neriešme v akom tele chodia, ale akú majú auru“

Mária Magotsová
2. júna 2022   Cirkev Spoločnosť

Podľa emeritného arcibiskupa Róberta Bezáka katolícka Cirkev nemá jasno v téme transgender ľudí. Prelát tvrdí, že ich máme hodnotiť podľa toho, akú vyžarujú auru… To, že samotný pojem „aura“ katolícka Cirkev nepozná a jej definíciu nájdete najmä na alternatívnych a okultných portáloch, však nie je jediný problém Bezákových najnovších vyhlásení.

Otec hokejistu Mariána Gáboríka, Pavol Gáborík, napísal knihu, v ktorej sa venuje problematike transgender ľudí. Na jej slávnostnom uvedení prezradil, že dielo je inšpirované skutočným príbehom človeka z jeho blízkeho okolia, ktorý zmenil svoje pohlavie, ale neskôr toto rozhodnutie oľutoval. Gáboríkova kniha by teda mala byť akýmsi mementom, alebo varovaním pred neuváženými rozhodnutiami v živote človeka, ktoré sa už neskôr nedajú zvrátiť. Pretože príroda sa nedá oklamať.

Samotný spisovateľ v úvode knihy hovorí: „Predkladám vám príbeh Márie, Slovenky, ktorá urobila všetko pre to, aby v ťažkých časoch normalizácie v sedemdesiatych rokoch našla nádej na nový život v slobodnej krajine. Emigrovala do Veľkej Británie. Tam porodila dcéru Janu a vychovávala ju, ako najlepšie vedela. V dospievajúcom veku Jana podstúpila celý proces zmeny pohlavia. Stala sa mužom. Po asi troch rokoch života, po nezvratných zmenách na svojom tele a hormonálnych terapiách si uvedomila, že spravila veľkú chybu… Tento príbeh nie je fikcia, je skutočný, stal sa a vlastne stále pokračuje.“

Čo na to arcibiskup Bezák?

Knihu „pokrstil“ Róbert Bezák, ktorý pri tejto príležitosti poskytoval rozhovory zúčastneným médiám. Musíme povedať, že v poslednom období sú jeho vyhlásenia – povedzme to takto – čoraz podozrivejšie, a ani v tomto prípade to nebolo inak. Najprv pre denník Nový Čas povedal, prečo sa krstu Gáboríkovej knihy zúčastnil.

„Možnože aj moja blízkosť akýmsi spôsobom aspoň zníži kontroverznosť a skôr budeme mať záujem rozprávať sa o tejto téme ľudsky, empaticky.“ Potom sa nad témou zamyslel a pokračoval: „Povedať si, že ma to nezaujíma, že čo už ja s tým mám, môžeme aj takto riešiť niekedy životné situácie, ale myslím si, že to nie je správne, je potrebné mať aspoň tú úctu.“

Na otázku redaktora denníka Nový Čas, ako sa na tému transgender a zmeny pohlavia pozerá Cirkev, sme sa z úst katolíckeho preláta dozvedeli, že na túto otázku nie je jednoduché odpovedať.

„To sú také nové veci, v ktorých Cirkev nemá jasno, lebo na druhej strane to, čo je podstatné pre život človeka, je jeho spôsob, ako sa správa, čo z neho vychádza…“ Arcibiskup ešte dodal: „My možno hovoríme, že kto sa raz narodí ako chlapec, ten musí byť chlapec a dievča dievčaťom, no ale čo keď tu je reálny problém. Ten môže byť, to musíme priznať, nie každý to má biologicky jednoduché… Ten akcent, tú myšlienku by som posunul tým smerom, že hodnotiť toho človeka, čo vyžaruje. Povedal by som, že akú má auru. To by mohlo byť podstatnejšie, ako to, že v akom tele chodí…“

Čo na to katolícka Cirkev?

V dokumente s názvom Katechéza o ľudskej osobe a rodovej ideológii biskup Michael F. Burbidge z Arlingtonskej diecézy vo Virgínii vysvetľuje:

„Cirkev učí, že človek je stvorený ako muž alebo žena. Nikto nie je transsexuál (…). Cirkev neučí, že ľudia, ktorí prežívajú rodovú dysfóriu alebo zmätok, sú nemorálni alebo zlí. Škodlivé lekárske alebo chirurgické zákroky, to je cesta, ktorá je objektívne nesprávna a škodlivá na mnohých úrovniach,“ zdôraznil s tým, že Cirkev chce takýchto ľudí viesť k pravde a uzdraveniu.

Dokument, ktorý pripravil, ďalej pripomína, že „podľa autoritatívneho svedectva Sv. písma (porov. Gn 1,27) je ľudská osoba stvorená ako muž alebo žena. Ľudská duša je stvorená, aby oživovala a stelesňovala jedno konkrétne telo, konkrétne mužské alebo ženské. Ľudské pohlavie je nemenná biologická realita, ktorá je určená pri počatí. Pohlavné telo odhaľuje Boží plán nielen pre každého človeka, ale aj pre všetky ľudské bytosti a vytvára nás vo vzťahu s ostatnými živými bytosťami.“

A aká by mala byť kresťanská odpoveď na propagandu rodovej ideológie?

„Kristov učeník chce milovať všetkých ľudí a aktívne sa usilovať o ich dobro. Znevažovanie alebo zastrašovanie akejkoľvek osoby, vrátane tých, ktoré zápasia s rodovou dysfóriou, by sme mali odmietnuť ako úplne nezlučiteľné s Evanjeliom.“

Hovorme pravdu, žime v pravde

V citlivej oblasti identity však hrozí veľké nebezpečenstvo nesprávnej lásky a falošného súcitu. V tejto súvislosti musíme pripomenúť: iba to, čo je pravdivé, môže byť v konečnom dôsledku pastoračné. Kresťania musia vždy hovoriť a konať s láskou a pravdou. Podľa príkladu apoštola Pavla sa majú snažiť hovoriť pravdu s láskou (porov. Ef 4,15).

„Tvrdenie o transrodovosti alebo túžba po zmenevychádza z nesprávneho vnímania ľudskej osoby, odmieta telo ako dar od Boha a vedie k vážnemu poškodeniu. Potvrdzovať niekomu identitu, ktorá je v rozpore s jeho biologickým pohlavím, alebo potvrdzovať jeho želanú zmenu, znamená zavádzať ho. Zákon graduality nás síce môže viesť k tomu, aby sme rozoznali najlepší čas na oznámenie celej pravdy, ale v žiadnom prípade nesmieme človeka utvrdzovať v omyle.“

Biskup upozorňuje kňazov a katechétov, že otázka transsexuality predstavuje osobitnú výzvu pri odovzdávaní viery. Zakladá sa totiž na prirodzených pravdách o ľudskej osobe, jednote tela a duše a komplementárnosti muža a ženy.

„Ježiš, náš Vykupiteľ, Boží Syn, prijíma jednotu tela a duše našej ľudskej prirodzenosti, posväcuje sa a živí nás svojím telom a uctieva sa ako Ženích Cirkvi. Odmietanie základných prirodzených právd o našom človečenstve ničí vzor, ktorým nám Boh zjavil seba samého i svoj plán našej záchrany. Túto tému je dôležité zasadiť do širšieho kontextu prirodzenosti ľudskej osoby, jednoty tela a duše a svätosti tela. Rodová ideológia neexistuje izolovane, ale je súčasťou širšieho zmätku vládnuceho v našej kultúre, pokiaľ ide o telo, sexualitu, muža, ženu atď. Okrem toho je vždy dôležité rozlišovať medzi subjektívnou skúsenosťou osoby a jej morálnou vinou. Cirkev učí, že človek je stvorený ako muž alebo žena.

Nikto nie je transsexuál. Osoba, ktorá sa identifikuje ako transrodová, môže zažívať nepríjemné pocity, zmätok alebo mylné presvedčenie, že je alebo môže sa stať niekým iným. Cirkev neučí, že ľudia, ktorí prežívajú rodovú dysfóriu alebo zmätenosť, sú nemorálni alebo zlí. Zároveň osoba, ktorá vedome odmieta svoju identitu alebo telesnú sexualitu a vyhľadáva škodlivé lekárske alebo chirurgické zákroky,ide cestou, ktorá je objektívne nesprávna a škodlivá na mnohých úrovniach. Cirkev má osobitný záujem o trpiacich a chce ich priviesť k pravde a uzdraveniu,“ napísal biskup.

Zdroj:

https://www.cas.sk/clanok/2682465/otec-mariana-gaborika-ma-radostnu-novinku-ohuril-syna-aj-arcibiskupa-bezaka-uz-bol-aj-krst/
http://christianitas.sk/nikto-nie-je-transgender-1-cast-pravdu-o-ludskej-osobe-nemozno-popriet/
http://christianitas.sk/nikto-nie-je-transgender-2-cast-chirurgicke-zakroky-a-blokatory-su-neprijatelne/
http://christianitas.sk/usa-biskup-vydal-pastiersky-list-odsudzujuci-transgendrizmus/
Fotografie – snímky obrazovky z videa uverejneného na stránke www.cas.sk

PDF (formát pre tlač)